Minulý rok priniesol do svetovej a slovenskej ekonomiky nečakané nové šoky, keď post pandemické problémy dodávateľských reťazcov a vysokú infláciu ešte viac prehĺbila ruská vojna proti Ukrajine. 
Prostredníctvom následných ekonomických sankcií a proti sankcií to spôsobilo masívny nárast cien energií, najmä v Európe, ktorá je viac spomedzi svetových regiónov od ruských energií závislá najviac. 
Okrem toho centrálne banky začali rýchlo zvyšovať svoje úrokové sadzby, aby bojovali s rekordne vysokou mierou inflácie. 
Ekonomické prostredie sa tak v priebehu roka výrazne zhoršilo a rast svetového HDP sa podľa novembrovej prognózy OECD v roku 2022 spomalil pravdepodobne na 3,1%. 
Do tretieho štvrťroka sa však zhoršenie prejavilo skôr v indikátoroch sentimentu a očakávaní ako v úrovni reálnej ekonomickej aktivity, ktorá bola stále dosť odolná. 
Reálny HDP Slovenska v 3. štvrťroku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stále vzrástol o 0,4%, čo bolo rovnaké tempo rastu ako v prvej polovici roka. 
V 4. kvartáli však ekonomika pravdepodobne skĺzla do miernej kontrakcie, čo naznačovali čiastkové ukazovatele aktivity ako priemyselná produkcia (-2,6% medziročne), nové objednávky, ako aj maloobchodné tržby. 
Najviac boli rastúcimi cenami energie zasiahnuté priemyselné podniky, pretože sú ich tradične veľkými spotrebiteľmi a nakupovali ich na voľnom trhu. 
Niektoré miestne firmy boli dokonca nútené výrobu zastaviť a mnohé ďalšie naznačujú, že tak budú musieť urobiť v nasledujúcom roku. 
S vyššími nákladmi na energie zápasia aj odvetvia služieb. 
Doteraz boli schopné preniesť väčšinu z vyšších cien vstupov na spotrebiteľov, ktorí bohato uvoľňovali svoj predtým zadržiavaný dopyt po tovaroch a službách, ktorých sa museli zriecť počas covidových karanténnych opatrení. 
V dôsledku toho sa ročná spotrebiteľská inflácia do konca roka zvýšila na viac ako 15%, čo je jej najvyššia úroveň od roku 1994. 
Miestny trh práce v priebehu roka začal stagnovať. 
Miera nezamestnanosti vykazovaná úradmi práce od konca leta do novembra iba stagnovala na úrovni 6,7%. 
V dôsledku vysokej inflácie reálne mzdy medziročne klesli takmer o 5%. 
Ekonomický sentiment sa v decembri po 20-mesačnom novembrovom minime mierne zlepšil. 
Zadlžené domácnosti, ktoré podliehajú vyšším nákladom na hypotéky a spotrebný dlh, už boli počas roka ešte viac finančne zaťažené. 
Priemerné náklady na novú hypotéku vzrástli z historického minima 1,1% na začiatku roka na 3,6% do decembra a ďalej sa zvyšovali. 
Takéto zvýšenie nákladov na pôžičky už začalo ovplyvňovať trh s nehnuteľnosťami. 
Po mnohých rokoch silného rastu cien domov a bytov bude mať ich začínajúca stagnácia či dokonca pokles od neskoršej časti roku 2022 významné dôsledky na objem reálneho majetku domácností, ich dôveru, ako aj nové investície na realitnom trhu. 
Vplyv zmeneného makroekonomického a úrokového scenára pocítil aj verejný sektor. 
Na rok 2023 Slovensko plánuje rozpočtový deficit až 6,4% HDP, čo je najviac spomedzi členov eurozóny. 
Aby pokrylo túto rozpočtovú medzeru, muselo ministerstvo financií v polovici októbra zaplatiť investorom viac ako 4% prostredníctvom svojich nových 10- ročných dlhopisov, čo je dvakrát viac ako dva mesiace predtým. 
Finančný trh koncom roka 2022 pri porovnaní s ekvivalentnými nemeckými dlhopismi požadoval rizikovú prirážku o viac ako jeden percentuálny bod vyššiu ako na začiatku roka. 
Výhľad pre úverovú spoľahlivosť SR zmenili všetky tri hlavné svetové ratingové agentúry z neutrálneho na negatívny, čo v budúcom roku vytvára riziko zníženia ratingu. 
Vzhľadom na vysokú a pretrvávajúcu infláciu, ktorá sa cez rast miezd prelievala na silný trh práce a tým hrozila aj sekundárnymi inflačnými efektmi, hlavné centrálne banky v priebehu roka výrazne zvýšili svoje krátkodobé úrokové sadzby. 
ECB do decembra vystúpila s refinančnou sadzbou z 0,0 na 2,5% a bude svoju politiku sprísňovať aj v roku 2023. 
To výrazne zvýšilo aj spomínané výnosy dlhopisov, teda dlhodobé úrokové sadzby. 
Táto zmena v ekonomickom a finančnom prostredí viedla k významným zmenám aj v trendoch bankového biznisu. 
Rast úverov v retailovom sektore, predtým výrazne vysoký, sa markantne znížil, keďže dopyt po hypotékach klesol na trojročné minimum v dôsledku vyšších úrokových sadzieb a zhoršujúcej sa finančnej dostupnosti bývania. 
Korporátne úvery naopak po prvýkrát zrýchlili a dokonca predbehli rast retailových úverov, a to najmä v dôsledku vyšších požiadaviek na prevádzkový kapitál v dôsledku vysokej inflácie. 
Na strane vkladov objemy v bankách negatívne ovplyvnila neistota a vojna na susednej Ukrajine, ako aj klesajúca miera úspor, ktorá sa znížila z 10% v predchádzajúcom roku na rekordne nízke hodnoty okolo 6%. 
Okrem bankových vkladov poklesli v roku 2022 aj objemy ostatných finančných aktív domácností, keďže poklesy ich cien na finančných trhoch, akciových aj dlhopisových, znížili hodnotu spravovaných aktív vo fondoch, vrátane dôchodkových. 
Likviditná situácia v domácom bankovom sektore sa tak naďalej zhoršovala. 
Rozdiel medzi primárnymi vkladmi a hrubými úvermi sa prehĺbil na nové historické maximum 10 miliárd eur (9,3% HDP), pričom pomer úverov k vkladom (LTD) sa zvýšil na 114%. 
Tento schodok vo financovaní musel byť zmiernený zvýšenou emisiou dlhopisov, ktorá udržala upravenú LTD (úvery k vkladom a vydaným dlhopisom) na úrovni 100%. 
Pokiaľ ide o ziskovosť, obrat v úrokových sadzbách zlepšil jadrovú ziskovosť slovenských bánk, k čomu dopomohlo medziročný rast čistých úrokových výnosov oproti roku 2021 o 6,5 %. 
Okrem toho sa značne zvýšili aj výnosy z poplatkov a provízií. 
Banky, vedomé si začínajúcich rizík z nadchádzajúceho hospodárskeho spomalenia, zvýšili tvorbu opravných položiek, čím rast jadrovej ziskovosti významne znížili. 
Napriek tomu, vďaka silnému oživeniu výnosov a stálou kontrolou nad nákladmi sa čistý zisk sektora medziročne zvýšil o 14 %, čo bolo porovnateľné s mierou inflácie alebo rastom nominálneho HDP. 
Svet bude aj v nasledujúcom roku určite zápasiť s vysokou neistotou, keďže sa javí, že vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí a ruské energetické (či iné) vydieranie Západu môže pokračovať, ba dokonca aj eskalovať. 
Stredoeurópske ekonomiky sú pritom voči šokom vyplývajúcim z ruskej vojny na Ukrajine najzraniteľnejšie. 
Európske ceny energií sa od augusta 2022 síce výrazne znížili, avšak stále sú na násobkoch ich úrovní z prvého polroka 2021. 
Teda na „normálnych“ úrovniach z minulosti. 
Spolu s tými faktormi očakávame spomalenie rastu slovenskej ekonomiky na menej ako 1%, a jeho udržanie v kladných číslach najmä vďaka očakávanému veľkému dočerpávaniu eurofondov z programového obdobia 2014-20. 
Krátkodobé úrokové sadzby budú musieť v boji proti inflácii pokračovať vo svojom raste, v eurozóne možno až na 4,0% do 2. štvrťroka 2023. 
Spolu s už aj tak vyššími dlhodobými úrokovými sadzbami to môže nielen spomaliť ekonomiku, ale aj vytvárať riziká úverovej insolventnosti vo firemnom, ako aj verejnom sektore po celom svete. 
Dobrou správou je, že európska inflácia zrejme v októbri 2022 už dosiahla svoj vrcholil, ale až čas ukáže, ako hlboko a ako rýchlo klesne smerom k dvojpercentnému cieľu ECB. 
Slovenské domácnosti navyše už vyčerpali svoje vynútené úspory z obdobia pandémie a budú mať menej prostriedkov pre svoju spotrebu, a to aj napriek tomu, že ich vláda aj v roku 2023 ochráni pred prudkým nárastom regulovaných cien energií. 
Energetická kríza však ponúka aj motiváciu pre investície do alternatívnych zdrojov a dodávok, energetickej efektívnosti a dekarbonizácie všeobecne. 