Svetová ekonomika sa v uplynulom roku zotavovala z pandémie nového korona vírusu SARSCoV2, no zároveň ju postihli vážne problémy dodávateľských reťazcov, nedostatku materiálov a komponentov do výroby a vysokej inflácie. 
Hospodárskemu oživovaniu okrem čiastočnej získanej imunity časti obyvateľstva z prekonania vírusu pomohol najmä rýchly vývoj, schvaľovanie, výroba a distribúcia nových vakcín, keď pozitívny vplyv očkovania vo väčšine vyspelého sveta postupne do veľkej miery nahradil škodlivé lockdowny ako hlavný spôsob zvládania opakujúcich sa vĺn a mutácií pandémie. 
Globálny HDP podľa decembrových očakávaní OECD po prepade v roku 2020 o 3,6 % narástol o silných 5,6%. 
Mnohé ekonomiky vďaka tomu už do konca roka prekonali svoje štvrťročné i ročné pred pandemické maximá vrátane Číny a USA. 
Eurozóna ako celok a ani Slovensko ako jej súčasť či mnoho rozvíjajúcich sa krajín však túto hospodársku métu ešte neprekonalo. 
Chudobnejšie krajiny aj pre nižšiu mieru zaočkovanosti, keďže vakcinácia postupovala najprv v rozvinutých štátoch. 
Dobrou správou bolo rýchlejšie ako očakávané zotavovanie trhov práce a návrat mier nezamestnanosti blízko k ich pred pandemickým minimám. 
Napäté trhy práce potom pomáhajú generovať aj rýchlejší rast miezd a spotreby domácností, ale v niektorých krajinách aj spomínanú vyššiu infláciu. 
Bližší pohľad na eurozónu a Slovensko ukazuje, že zotavovanie ekonomiky na starom kontinente skomplikovali ďalšie vlny pandémie, ale aj kríza celosvetových dodávateľských reťazcov, ktorá obmedzila ponuku komponentov a komodít vstupujúcich najmä do výroby v priemysle. 
Spolu za prvé tri štvrťroky ekonomika eurozóny medziročne narástla o 5,2 % a len o niečo nižší rast možno očakávať aj za celý rok 2021. 
Slovensku sa pre vysokú závislosť od automobilového priemyslu, ktorého trápili výpadky dodávok mikročipov, darilo menej, keď hospodársky výkon v prvých troch kvartáloch narástol len o 3,8 %. 
Celoročné číslo bude zrejme tiež ešte nižšie, keďže v závere roka krajina trpela silnou delta vlnou nových infekcií. 
Trh práce pozitívne prekvapil svojím rýchlym približovaním sa k situácii pred pandémiou – a to aj po ukončení podporných opatrení udržiavania zamestnanosti. 
Svižný rast zamestnanosti pomáhal znížiť podiely ľudí bezpráce a udržať aj slušný rast miezd. 
Na Slovensku však o čosi pomalšie ako v iných krajinách. 
Miera nezamestnanosti meraná výberovým zisťovaním sa v SR znížila v treťom štvrťroku na 6,8 %, na úradoch prácedo novembra na 6,6 %. 
To je o 0,4, resp. 1,4 percentuálneho bodu nižšie než zaznamenané pandemické maximá, ale stále 1,2, resp. 1,8 bodu ďaleko od pred pandemických miním. 
Aj to spolu s pandemickými zmenami dopytu po pracovných silách však stačilo na pokračovanie svižného rastu miezd, ktorý vlani aj vďaka bázickému vplyvu predminulého roka dosiahol zrejme viac ako 6 %. 
Vďaka oživeniu ekonomiky videli zlepšenie na svojich účtoch a v peňaženkách aj slovenské domácnosti, keď ich hrubé disponibilné dôchodky za tri známe štvrťroky 2021 narástli v bežných cenách napriek ukončeniu mnohých podporných opatrení o 3,6 %. 1. vlne pandémie však rýchlo klesala až pod 8% v 3. štvrťroku minulého roka. 
Hospodárske zotavovanie a vysoká inflácia v roku 2021 priniesli začiatok obratu v menovej politike mnohých krajín, teda jej sprísňovanie. 
Americký Fed a európska ECB síce ešte svoje kľúčové krátkodobé úrokové sadzby nedvíhali, no začali so znižovaním kvantitatívneho uvoľňovania, teda pravidelných nákupov aktív ovplyvňujúcich najmä dlhodobé úroky a výnosy. 
ECB okrem toho zverejnila svoju novú menovú stratégiu, ktorá zvýšila európsky inflačný cieľ z „menej ale blízko dvoch percent“ na dvojpercentný priemer na viacročnom (budúcom) horizonte. 
Korona kríza našťastie na komerčný finančný sektor nemala až taký silný negatívny dopad, ako sa zo začiatku očakávalo. 
Podpora zo strany vlád a centrálnych bánk a prísnejšia regulácia z minulých rokov umožnila nielen vyhnúť sa zlyhaniam finančných inštitúcií podobným tým z Finančnej krízy v roku 2008, ale počas pandémie ani nijako výrazne nenarástli podiely nesplácaných úverov bánk. 
Na Slovensku dokonca tento podiel pokračoval v poklese na historické minimum pod 2,3 % v decembri. 
Rast vkladov a úverov na slovenskom trhu vlani ďalej svižne pokračoval, aj keď s opačnou dynamikou. 
Celkový objem úverov zrýchlil svoj medziročný rast na 7,5 %, z 5,1 % na konci predchádzajúceho roku. 
Silnejšie naďalej rástli úvery domácnostiam ako firmám, a to aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien nehnuteľností a nízkych cien hypoték (úvery na bývanie). 
Spotrebiteľské úvery už v druhej polovici roka zmenšovali svoj medziročný pokles, ale za celý rok stále zaknihovali citeľný prepad presahujúci 6 %. 
V úverovaní firiem narástli najmä strednodobé pôžičky so splatnosťou 15 rokov, naopak, potreba krátkodobého kapitálu sa v sektore podnikov zrejme spolu s oživením ekonomiky znížila. 
Vklady v bankách naopak po vynútených zimných úsporách svoj medziročný rast spomaľovali spolu s naštartovaným míňaním domácností a firiem: zo 6,3 % v predchádzajúcom roku na 4,4 % v decembri 2021. 
Boli to práve firmy, ktoré svoje finančné úložky v bankách medziročne v niektorých mesiacoch aj zmenšovali. 
Ziskovosť slovenských bánk vďaka zrušeniu bankového odvodu od júla 2021, ale aj vďaka nízkej tvorbe opravných položiek a rastu neúrokových výnosov slušne narástla. 
Celkový profit po zdanení dosiahol takmer727 miliónov eur, o 56 % viac ako v roku 2020. 
Vzhľadom na zainvestovaný kapitál však miestna ziskovosť v ukazovateli ROE stále ostáva pod priemerom eurozóny. 
V tomto roku by mala svetová ekonomika pokračovať vo svojom oživovaní, avšak už pomalším tempom ako v roku 2021. 
Viaceré odvetvia služieb, ako sú medzinárodný turizmus, letecká doprava či kultúra však stále na pred pandemické maximá svojich výkonov zrejme nesiahnu, keďže koronavírus len tak rýchlo neodíde a jeho nové mutácie ostávajú stále pre hospodárstvo hrozbou. 
Otázna zostáva aj kríza dodávateľských reťazcov či vysokých cien energií, ktorá môže po veľkú časť roka naďalej pretrvávať. 
Centrálne banky by zasa mali pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. 
Slovenská ekonomika by si v tomto roku na rozdiel od celosvetového spomalenia mohla pripísať veľmi slušný rast HDP medzi 4 a 5 percentami, keďže jej výkon sa bude porovnávať so stále problémovým rokom 2021. 
No vzpruhou by pre ňu mali byť aj investície financované európskym Plánom obnovy a rýchlejším tempom čerpania klasických eurofondov. 
To by malo pomôcť aj ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti či rastu príjmov domácností. 
Takáto štruktúra hospodárskeho rastu v roku 2022 by mohla priať skôr novému úverovaniu firiem ako domácností. 
Avšak aj tie budú môcť čerpať napríklad spolu financovanie na zvyšovanie energetickej efektívnosti rodinných domov. 
V USA by sa krátkodobé sadzby mohli zvýšiť z pásma 00,25 % možno trikrát o štvrť percentuálneho bodu, v eurozóne v tomto roku ešte rast základných úrokov ECB neočakávame. 
Dlhodobé úrokové sadzby by počas roka2022 mohli ďalej pomaly rásť spolu s ukončovaním kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Fedu v prvých mesiacoch roka (a možným prechodom k čistým predajom aktív), i jeho znižovaním zo strany Európskejcentrálnej banky. 
Nemecké desaťročné výnosy štátnych dlhopisov môžu konečne narásť do plusových hodnôt(možno +0,1 % koncom roka) a slovenské sa na konci roka môžu pohybovať okolo +0,50,6 % s mierne väčším spreadom voči bundom ako vlani. 
Americké desaťročné výnosy, ktoré operujú v ekonomike s viac zakorenenými inflačnými tlakmi, by sa mohli zvýšiť aj nad úroveň 1,8 % p.a. 
Do konca roka by sa tiež mohlo ukázať, že pandemická vysoká inflácia bola naozaj skôr prechodným javom ako novým normálom. 
To by malo dlhšie splatnosti dlhopisov stabilizovať. 
No aj len o čosi vyššie úroky môžu ohroziť schopnosť splácať dlhy, z globálneho hľadiska napríklad rozvojových a rozvíjajúcich sa štátov s nezodpovednoumenovou či rozpočtovou politikou. 
Ďalšími rizikami pre budúci vývoj biznisu sú nové mutácie korona vírusu SARSCoV2, dopady poklesu čínskeho stavebného sektora či geopolitická nestabilita najmä v súvislosti s Ruskom a Čínou, ktorá môže silno vplývať napríklad na komoditné trhy a ceny energií.