Reálna ekonomika ostala pre slovenské bankovníctvo aj naďalej pozitívna. 
Rast HDP sa udržal na úrovni presahujúcej 3 % a pracovný trh pokračoval v ďalšom zlepšovaní, pričom počet pracovných miest v ekonomike stúpol na historické maximum a miera nezamestnanosti vôbec po prvýkrát klesla pod úroveň eurozóny. 
Investície financované z EU fondov síce zaznamenali korekciu predošlého rastu, čo spomalilo aktivitu v stavebníctve pri veľkých projektoch v infraštruktúre, no na druhej strane nová výstavba bývania začala rásť na úrovni, aká tu nebola od čias boomu v 2006 07. 
Počet rozostavaných bytov dosiahol najvyššiu úroveň v post komunistickej ére. 
Tempo rastu priemyslu medzitým ostalo veľmi slušné, najmä vďaka produkcii áut,kde sa ešte rozširujú výrobné kapacity s tým ako Jaguar Land Rover potvrdil svoj zámer investovať na Slovensku. 
Čo sa týka maloobchodu, spotrebiteľské výdavky konečne pridali, no svoj potenciál vytvorený dynamickým posilňovaním pracovného trhu stále nedosiahli. 
Ľudia lepšiu finančnú situáciu naďalej využívali skôr na investície do bývania ako na spotrebu. 
V dôsledku toho ostal dopyt po hypotékach silný, čo udržalo rast úverov na bývanie na dvojciferných úrovniach. 
Vývoj cien odrážal tieto rozdielne trendy, teda relatívne slabé spotrebiteľské výdavky oproti silnému dopytu po bývaní. 
Spotrebiteľská inflácia tak ostala tretí rok v rade negatívna, zatiaľ čo ceny nehnuteľností rástli rýchlym tempom blížiacim sa 5 %. 
Popri zlepšujúcom sa pracovnom trhu a rastúcich mzdách podporovali dopyt po úveroch na bývanie aj klesajúce úrokové sadzby. 
V skutku, úrokové prostredie na Slovensku sa v roku 2016 dostalo na jednu z najnižších úrovní celej eurozóny. 
Výnosy slovenských vládnych dlhopisov aj sadzby na nových úveroch na bývanie v kľúčovom segmente 1 až 5 ročnej fixácie sa na určitý čas dostali až na najnižšiu úroveň všetkých krajín eurozóny okrem Nemecka. 
Táto extrémna situácia na poli úrokových sadzieb bola zapríčinená predovšetkým dvomi faktormi pričom oba spustila regulácia. 
Čo sa týka trhu vládnych dlhopisov, nákupy aktív zo strany ECB (resp. 
Eurosystému) potiahli ceny slovenských dlhopisov nahor rýchlejšie ako pri ostatných krajinách eurozóny. 
Toto sa udialo jednoducho preto, lebo miestny trh je veľmi malý a dlhopisov vhodných pre nákupy ECB je nedostatok. 
Ceny dlhopisov sa tak nafúkli a výnosy klesli. 
Na trhu s hypotékami zohral regulátor tiež úlohu toho, kto tlačil sadzby nadol. 
Konkrétne, k 21. marcu zákonodarcovia nariadili, že ukončiť akúkoľvek hypotéku, variabilnú alebo fixnú, a refinancovať hypotékun emôže stáť klienta viac ako 1 % istiny. 
Vzhľadom na doterajšiu prax a aj reálne náklady, ktoré boli pri ukončení hypotéky v rozmedzí 4 5 %, čo držalo refinancovanie v šachu, táto nová legislatíva spustila doslova refinančné tsunami. 
Silná konkurencia pri hypotékach medziročne zdvojnásobila novú produkciu a stlačila sadzby na novej produkcii na historické minimum. 
Nie je prekvapením, že nízke úrokové sadzby začali ovplyvňovať ziskovosť bankového sektora. 
Čisté úrokové výnosy sektora sa medziročne znížili takmer o 5 %. 
Celkovo ziskovosť stále medziročne rástla, no len vďaka dočasným faktorom, konkrétne predaju podielu VISA, zníženou sadzbou bankového odvodu a nižším opravným položkám. 
Napríklad, odhliadnuc od zisku z VISA, čistý zisk sektora k septembru medziročne klesol o 8 %. 
Slovenská ekonomika by mala naďalej čerpať zo silného rastu aj v roku 2017, rast HDP by mohol dosiahnuť zhruba 3,5 %. 
K pozitívnemu vývoju by mal prispieť tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. 
V rámci domáceho dopytu by hlavným ťahúňom mal byť súkromný sektor, napríklad aj cez investície v automobilovom sektore či energetike. 
Stavebný sektor by medzitým mal naďalej benefitovať z pokračujúceho boomu rezidenčnej výstavby. 
Oproti roku 2016 je však pravdepodobné spomalenie rastu úverov na bývanie. 
Rastúce ceny nehnuteľností začali znižovať dostupnosť bývania a tak aj dopyt po úveroch, zatiaľ čo ponuka úverov bude okresaná opatreniami Národnej banky nariaďujúcimi prísnejšie limity na indikátory LTV a pomer dlhu k príjmom. 
Spotreba domácností by mala medzitým na pozadí ďalšieho progresu na pracovnom trhu, ktorý sa blíži k scenáru plnej zamestnanosti, pokračovať v posilňovaní. 
Takýto scenár ale má aj odvrátenú stránku. 
Niektoré spoločnosti, najmä v sektore spracovateľskej výroby, sa už sťažujú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. 
Ale aj v iných sektoroch, ako napríklad v IT, presahuje dopyt po pracovníkoch ich ponuku, čo vedie k tlaku na odmeňovanie. 
S tým ako pracovný trh produkuje ďalšie miesta, tieto problémy sa budú objavovať častejšie, pre niektoré spoločnosti tlačiac na mzdové náklady, pre iné obmedzujúc plány ďalšieho rastu. 
Rast miezd bude taktiež podporený aj návratom inflácie na pozitívne úrovne, kvôli obratu vo vývoji globálnych cien komodít. 
Uvoľnenie globálnych inflačných očakávaní medzitým už začalo tlačiť z predošlých, historicky nízkych úrovní nahor aj výnosy. 
Tlak na marže bánk však nepoľaví. 
Oficiálna úroková sadzba v eurozóne pravdepodobne ostane v roku 2017 nezmenená. 
A predĺžením programu nákupu aktív z marca do decembra 2017 ECB bude držať na uzde aj výnosy. 
Tlak na banky nepoľaví ani zo strany regulátora. 
V protiklade s predošlými plánmi znížiť sadzbu bankového odvodu na Slovensku v roku 2017 na polovicu, z 0,20 % na 0,10 %, budú banky platiť sadzbu 0,20 % až do roku 2020. 
Len táto legislatívna zmena vyjde ročne sektor po očistení o daň z príjmu cez 50 miliónov eur.