Slovenskej ekonomike sa v roku 2015 darilo. 
Prekonala očakávania aj výsledky už beztak dobrého roku2014. 
Rast HDP stúpol na tri a pol percenta, čo bol najrýchlejší rast za ostatných päť rokov. 
Rast počtu pracovných miest sa zvýšil na dve percentá, čím sa zamestnanosť dostala späť na predkrízové úrovne z roku2008. 
Miera nezamestnanosti medzitým klesla na najnižšiu úroveň ostatných siedmich rokov na hodnotou 10,6 % v decembri. 
Mzdy pokračovali v raste solídnym tempom na úrovni takmer troch percent, čo v mierne deflačnom prostredí znamenalo ešte vyšší rast reálnych miezd. 
Dôvera domácností sa s rastúcim počtom pracovných miest, klesajúcou nezamestnanosťou a so stúpajúcimi mzdami zlepšila, čo podporilo ďalšie posilnenie dopytu po spotrebnom tovare a bývaní, ktorý bol v pokrízovom období potláčaný. 
Banky na zlepšenú finančnú pozíciu domácnosti zareagovali pozitívne, vďaka čomu rast úverov pre domácnosti stúpol takmer na trinásť percent, a to najmä v začiatku roka 2015, predtým než sprísňujúce opatrenia centrálnej banky, ktorých cieľom je postupne znižovať príliv rizikovejších úverov, začali účinkovať naplno. 
Dôležité je, že v roku 2015 začali konečne rásť aj úvery pre podniky, a to takmer päť percentným tempom,čo bola po nepretržitom poklese stavu úverov pre nefinančné spoločnosti od roku 2008 vítaná zmena. 
Investičná aktivita slovenských podnikov totižto dramaticky stúpla, k čomu dopomohlo predovšetkým intenzívne čerpanie EÚ fondov, ktoré boli použité najmä na výstavbu diaľnic, modernizáciu existujúcich ciest a infraštruktúru mostov. 
Dynamika rastu fixných investícií tak oproti predošlému roku stúpla takmer štvornásobne na viac ako 12 %. 
Samotná stavebná produkcia vzrástla ešte výraznejšie, medziročne o viac ako 15 %. 
Zatiaľ čo domáca ekonomika v roku 2015 prosperovala, zahraničný dopyt, ktorý bol dlhodobo hlavným ťahúňom rastu slovenskej ekonomiky, oslabil, keďže globálna ekonomika aj obchodné toky sa spomalili. 
Globálne spomalenie v skutočnosti ťahalo nadol celú eurozónu, najmä v druhej časti roka, keď rastúce obavy týkajúce sa globálneho výhľadu stiahli nadol aj výhľady na ekonomický rast a infláciu aj v samotnej eurozóne. 
V reakcii na to sa ECB rozhodla ďalej uvoľniť menovú politiku, znížiac depozitnú sadzbu v decembri hlbšie do záporu spolu s predĺžením jej programu nákupov aktív o ďalších šesť mesiacov. 
Program nákupov aktív Európskou centrálnou bankou ovplyvňuje úrokové sadzby na Slovensku obzvlášť výrazne. 
V skutočnosti, odkedy ECB spustila svoj program v marci 2015, sadzby na slovenských dlhopisoch klesli na najnižšiu úroveň v rámci celej eurozóny okrem Nemecka. 
Stalo sa tak kvôli nedostatku dostupných aktív kvalifikovaných pre nákupy ECB na slovenskom trhu. 
Predĺženie programu nákupu aktív o ďalších šesť mesiacov prinajmenšom do marca 2017 de facto znamená, že výnosy na slovenských referenčných dlhopisoch ostanú extrémne nízke ešte dlhšie. 
Pokles marží sa prejavil už v roku 2015, keď čistý úrokový výnos bankového sektora na Slovensku začal medziročne klesať aj napriek zvýšeniu medziročného rastu objemov úverov nad 8 %. 
Banky si však aj napriek tomu boli schopné udržať úroveň celkových výnosov vďaka rastúcim príjmom z poplatkov a provízií, ako aj vďaka príjmom z obchodovania. 
A tým, že si ustrážili náklady a bankový odvod bol znížený, čisté prevádzkové výnosy vzrástli o viac ako 3 %. 
Konečná výsledovka bankového sektora bola navyše podporená nižšími opravnými položkami, vďaka čomu čistý zisk sektora medziročne vzrástol o slušných 13 %. 
Výhľad slovenskej ekonomiky ostáva pozitívny aj napriek tomu, že globálne riziká sú pomerne vysoké. 
Verejné investície ale po predošlom prudkom rozmachu, ktorý bol ťahaný snahou na poslednú chvíľu využiť EÚ fondy z programového obdobia 2007 – 2013 dostupné iba do konca roku 2015, istotne zaznamenajú oslabenie. 
Ako sa teda čerpanie EÚ fondov vráti späť na priemernú úroveň minulých rokov, alebo dokonca až pod ňu, dá sa očakávať, že s tým spojené oslabenie verejných investícií bude v roku 2016 brzdou rastu ekonomiky. 
Pri investíciách súkromných podnikov je ale pravdepodobné, že budú pokračovať v postupnom oživovaní, ako napríklad v priemyselnej výrobe, ktorá vykazuje rastúce využitie výrobných kapacít. 
K predkrízovým úrovniam sa, zdá sa, priblížili aj súkromné investície do rezidenčných nehnuteľností, čomu napovedá 30 % rast začatej výstavby v roku 2015. 
Spotreba pravdepodobne zotrvá pri nastolenom, stabilne rastúcom trende, a prispeje tak k rastu HDP pozitívne. 
Mala by profitovať z pokračujúceho zlepšovania pracovného trhu a rastu spotrebiteľskej dôvery. 
Rast reálnych príjmov domácností bude naďalej podporovaný klesajúcimi cenami energií, ktoré budú celkovo držať spotrebiteľskú infláciu blízko nuly. 
Domácnosti budú naďalej profitovať aj z klesajúcich úrokových sadzieb, vďaka čomu môžu refinancovať svoje hypotéky a spotrebiteľské úvery s nižšími nákladmi, a môžu tak vyššiu časť svojich príjmov vyčleniť na ostatnú spotrebu alebo úspory. 
Doposiaľ boli domácnosti skôr opatrné – síce si viac požičiavali a míňali, ale aj viac šetrili. 
Miera úspor domácností skutočne v roku 2015 stúpla na najvyššiu úroveň ostatných 15rokov aj napriek tomu, že úrokové sadzby klesli na historické minimum. 
Keď sa pracovný trh upevní a domácnosti získajú viac dôvery v udržanie pracovného miesta, sklon k spotrebe sa pravdepodobne ešte zvýši.