Rok 2014 bol pre slovenskú ekonomiku úspešný. 
Podľa väčšiny indikátorov dokonca najlepší za ostatných päť rokov. 
Rast HDP sa z necelého percenta z predošlého roku zvýšil takmer na dva a pol percenta. 
Ešte dôležitejšie je, že sa ťažisko rastu presunulo od zahraničného dopytu k domácemu, čo zvrátilo vývoj na dlhodobo oslabenom pracovnom trhu. 
Počet pracovných miest v ekonomike medziročne vzrástol a miera nezamestnanosti klesla prvýkrát za ostatné štyri roky pod 13 %. 
Nominálne mzdy v ekonomike vzrástli o štyri a pol percenta, čo pri absencii inflácie predstavovalo rovnako silný rast reálnych miezd. 
V prostredí rastúceho počtu pracovných miest, klesajúcej miery nezamestnanosti a stúpajúcich miezd sa zlepšovala aj dôvera domácností, čo naštartovalo ich dlhodobo odkladaný dopyt po spotrebiteľských tovaroch a bývaní. 
Banky reagovali na zlepšenú finančnú situáciu domácností uvoľnením úverových podmienok. 
Rast úverov pre domácnosti sa tak zrýchlil z necelých 10 % v roku 2013 na 12 %. 
Dôležité je tiež, že obrat vo vývoji domáceho dopytu zahŕňal aj rast investícií, čo viedlo k stabilizácii portfólia korporátnych úverov, ktoré predtým klesalo. 
Zlepšenie situácie sa týkalo predovšetkým sektora veľkých štátnych podnikov, ktoré prostredníctvom bánk financovali svoje akvizičné a reštrukturalizačné plány. 
Banky však boli pripravené financovať investičné plány aj malých a stredných podnikov. 
Zlepšenie bolo v plnom prúde najmä v spracovateľskom priemysle, kde využitie výrobných kapacít vzrástlo nad svoj dlhodobý priemer. 
Vítané známky rodiaceho sa oživenia však bolo vidieť aj v stavebníctve, ktoré bolo od roku 2009dlhodobo v ťažkej recesii. 
Dôvera v tomto sektore vzrástla takmer na pred krízové úrovne. 
Nahor ju ťahalo jednak oživenie výstavby na bývanie, no ešte viac obnovenie výstavby štátnych diaľnic. 
Nie všetko však bolo v roku 2014 len svetlé. 
Obzvlášť rast v eurozóne opäť klesol. 
Náhly ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine viedol k zhoršeniu vzťahov medzi Západom a Ruskom. 
Sankcie USA a EÚ voči Rusku zmrazili investičné plány a pokazili sentiment podnikov v celej Európe, a najmä v Nemecku, ktoré je kľúčovým obchodným partnerom Slovenska. 
Nemecký vývoz do Ruska klesol o viac ako štvrtinu, slovenský za prvých deväť mesiacov roku o 14 %. 
Na pozadí len umiernenej domácej spotreby v eurozóne a už beztak krehkej dôvery domácností – obe brzdené pokračujúcim znižovaním zadlženia a fiškálnou konsolidáciou – sa tak zahraničný dopyt po slovenských exportoch oslabil a jeho príspevok k celkovému rastu HDP klesol do záporu. 
Zdržanlivý dopyt v eurozóne mal vplyv aj na infláciu, ktorá spadla ďaleko od dvoch percent cielených ECB. 
V reakcii na to boli znížené úrokové sadzby na nové historické minimá, refinančná sadzba na 0,05 %, depozitná sadzba na0,20 %. 
Klesali však aj dlhodobé sadzby. 
Výnosy na 10 ročných slovenských štátnych dlhopisoch klesli až na 1,1 %. 
Ich celoročný priemer v roku 2014 tak klesol na 1,9 % v porovnaní s 2,6 % pred rokom, respektíve s 3,4 % pred dvoma rokmi. 
Takýto vývoj zúžil úrokové marže a viedol k výraznému preceňovaniu bankových aktív a pasív. 
Tlak na marže posilnila aj pretrvávajúca silná konkurencia, najmä na rýchlo rastúcom slovenskom hypotekárnom trhu. 
V kľúčovom segmente 1až 5 ročných fixácií hypotekárnych úverov klesla priemerná sadzba na nových úveroch takmer o percento, čím sa dostala na rovnakú úroveň ekvivalentných sadzieb na talianskom, španielskom či holandskom trhu. 
Slovenské banky však dokázali rýchlo padajúce sadzby kompenzovať zvýšeným objemom poskytnutých úverov, čím si dokázali udržať úrokové výnosy na rovnakej úrovni ako pred rokom. 
Okrem toho banky boli tiež schopné preceňovať záväzky, a tak im klesali aj úrokové náklady o 13 %, čo bolo dosť na to, aby si mohli pripísať medziročný nárast čistých úrokových výnosov o 7 %. 
Na strane nákladov banky v roku 2014 adekvátne reagovali na zvýšenie objemu nových obchodov a na zlepšenie stavu pracovného trhu zvýšením personálnych nákladov medziročne o šesť percent. 
Celkové prevádzkové náklady rástli porovnateľným tempom. 
Stále však išlo o menšie zvýšenie než nárast celkových príjmov, čo sa pretavilo do medziročného zvýšenia prevádzkových výnosov o 7,9 %. 
Pomer nákladov a výnosov v sektore tak úmerne klesol z 53 % v predchádzajúcom roku na 52,6 %. 
V porovnaní s prevádzkovým výsledkom bola konečná výsledovka bankového sektora menej pôsobivá. 
Opravné položky a tvorba rezerv totiž vzrástli medziročne takmer o 23 %, čo znamenalo, že čistý výnos sektora bol len o 1,5 % vyšší ako v roku 2013. 
Výhľad na nadchádzajúci rok je nádejný, hoci neistota v globálnej ekonomike je privysoká. 
Základný scenár pre slovenskú ekonomiku počíta s rastom HDP prinajmenšom takým silným ako v roku 2014. 
Zloženie tohto rastu by však malo byť lepšie vyvážené medzi domácim a zahraničným dopytom. 
Rast v eurozóne by mal byť silnejší najmä vďaka slabnúcemu výmennému kurzu eura, uvoľnenejšej fiškálnej politike, zlepšeniu finančných podmienok a nižšej cene ropy. 
Obzvlášť zlacnenie ropy znamená pre ekonomiky eurozóny, ktoré ju dovážajú, vrátane Slovenska neočakávanú podporu rastu v rozsahu 0,3 – 0,4 percentuálneho bodu. 
Prepad cien ropy však zároveň zvyšuje deflačné riziko v eurozóne. 
Okrem toho tiež predstavuje hrozbu pre finančnú a politickú stabilitu v krajinách, ktoré ropu vyvážajú. 
Skutočne, prepad ruského rubľa v závere roka 2014, ktorého výsledkom bol otras miestnych finančných a bankových trhov, jasne ilustroval, aká krehká môže byť súčasná stabilita. 
Domáci dopyt bude zrejme pokračovať v oživovaní s pozitívnym príspevkom k rastu tak spotreby, ako aj investícií. 
Zdá sa, že bude pokračovať aj oživenie pracovného trhu, hoci rast počtu pracovných miest sa pravde podobne zmierni a miera nezamestnanosti klesne menej výrazne než v roku 2014, keď pracovnému trhu pomohli dočasné faktory, ako napríklad štátna podpora pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných. 
Rast miezd sa bude pravdepodobne s prihliadnutím na nulovú infláciu, ktorá kvôli padajúcim cenám ropy potrvá zrejme dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, tiež mierne spomaľovať. 
Celková finančná situácia domácností by však mala pokračovať v zlepšovaní a spolu s ňou aj ich apetít po úveroch a výdavkoch. 
Obzvlášť ak vezmeme do úvahy nízke úrokové sadzby a historicky vôbec najlepšiu dostupnosť bývania, ktorú ponúkajú lokálny trh nehnuteľností a hypotekárny trh. 
Zatiaľ čo objem úverov sa bude zväčšovať, nízke úrokové sadzby budú znižovať marže a urýchľovať presun úspor z termínovaných vkladov do podielových fondov a do iných finančných aktív domácností. 
Znižovanie marží bude v roku 2015 pravdepodobne významnou témou. 
Priestor pre banky v poskytovaní nových úverov však bude medzitým ovplyvňovaný lokálnymi reguláciami NBS, ktorá sa snaží postupne znižovať prítok rizikovejších úverov prostredníctvom limitov na ukazovateľ loan to value (LTV), dĺžky splatnosti a dlhovej zaťaženosti, počnúc rokom 2015.