Väčšiu časť uplynulého roku 2012 slovenská ekonomika prekvapivo odolávala celoeurópskemu poklesu. 
Skutočne, počas prvých troch štvrťrokov si ekonomika v sezónne očistenom vyjadrení udržala stabilné medzikvartálne tempo rastu vo výške 0,6 %, ktoré bolo takmer zhodné s predchádzajúcimi dvomi rokmi. 
Za celý rok vzrástol reálny HDP približne o 2,5 %, čo bol jeden z najlepších výkonov v Európe. 
Odolať recesii,ktorá kvárila tak našich západných, ako aj južných susedov, sa však Slovensku podarilo len vďaka zahraničnému dopytu po automobiloch, ktoré boli u nás vyrobené. 
Mimo automobilového sektora ekonomika stagnovala alebo dokonca klesala, čo sa stalo zreteľným v poslednom štvrťroku, keď sa nové objednávky po automobiloch prepadli a priemyselná výroba spolu s exportom začali klesať. 
Sektory orientované na domáci trh, napríklad stavebníctvo, obchod a služby vrátane finančných služieb, museli zápasiť s klesajúcim dopytom po spotrebe a investíciách už po väčšinu roka. 
Potom, čo sa pracovný trh postupne zastavil a v druhej polovici roka prestal produkovať nové pracovné miesta, prehĺbila tempo svojho poklesu najmä spotreba domácností. 
Navyše, pokiaľ ide o nezamestnanosť, koniec roka 2012 priniesol zrýchlenie negatívnych trendov, pretože podniky zareagovali na zvyšovanie daní, odvodov a na prísnejší Zákonník práce od januára 2013 urýchlením prepúšťania zamestnancov. 
Počet nezamestnaných registrovaných na úradoch práce vyskočil počas štvrtého štvrťroku nahor o 23 tisíc, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka viac o 14 tisíc nezamestnaných. 
Registrovaná miera nezamestnanosti tak na konci roka 2012 prekonala po prvýkrát od mája 2004 úroveň 14,4 %. 
Úverový trh v sektore domácností zatiaľ na ostatný negatívny vývoj na pracovnom trhu príliš nereagoval, hoci na hypotekárnom trhu došlo k určitému spomaleniu po prvom polroku, ktorý bol veľmi silný. 
Popri poklese dopytu za týmto spomalením stálo aj mierne sprísňovanie úverových podmienok, napríklad cez zvýšenie požadovanej hodnoty nehnuteľnosti voči poskytovanému úveru. 
Za celý rok však stav hypoték a úverov na bývanie vzrástol takmer o 10 %, čo predstavuje oproti 13 % rastu v roku 2011 len mierne spomalenie. 
Spotrebiteľské úvery medzitým rástli takmer neoslabeným, 15 % tempom najmä vďaka tomu, že domácnosti využívali výhodu nižších úrokových sadzieb, a vďaka agresívnejšej ponuke niektorých bánk. 
Na rozdiel od sektora domácností stav úverov podnikom v roku 2012 klesol. 
Klesol predovšetkým stav úverov domácim nefinančným spoločnostiam, a to o 2,8 %, čo bolo v ostrom kontraste so 6,5 % rastom v predchádzajúcom roku. 
Na strane dopytu po úveroch bol trh tlmený nadbytočnými kapacitami a klesajúcimi kapitálovými investíciami. 
Na strane ponuky boli úverové náklady slovenských bánk od začiatku roka znevýhodnené bankovým odvodom uvaleným na korporátne vklady. 
V úrokových sadzbách zaznamenal rok 2012 postupný pokles tak oficiálnych a medzibankových úrokových sadzieb, ako aj požadovaných výnosov na dlhodobých slovenských vládnych dlhopisoch. 
Čo sa týka peňažného trhu, ECB v júli znížila dvojtýždňovú refinančnú sadzbu na 0,75 % a sadzbu na vklady zrazila na historické dno 0,0 %. 
Spolu so skôr realizovanými injekciami 3 ročnej likvidity pre banky pôsobiace v eurozóne v objeme presahujúcom jeden bilión eur vyústili tieto kroky k zníženiu sadzby 3 mesačného Euriboru z 1,343 % na začiatku roka na 0,187 % v jeho závere. 
Riziko slovenského štátu vnímané investormi sa medzitým začalo zlepšovať vďaka silnému záväzku k fiškálnej konsolidácii od vlády, ktorá vzišla z marcových predčasných parlamentných volieb. 
Výsledkom bol pokles výnosov na 10 ročných slovenských vládnych dlhopisoch zo 4,7 % v januári na historické minimum 2,18 % v závere roka. 
Pokles úrokových sadzieb ovplyvnil úrokové výnosy bánk, ktoré medziročne klesli o 1,2 %. 
Úrokové náklady však nepoklesli. 
Naopak, súboj bánk o likviditu, obzvlášť dlhodobú, potiahol nahor úrokové sadzby na vkladoch domácností. 
Výsledkom bol pokles čistých úrokových výnosov v sektore o 2,6 %, čo bol prvý medziročný pokles od roku 2005. 
Keďže čisté úrokové výnosy predstavujú viac ako 80 % celkových príjmov bankového sektora na Slovensku, ziskovosť odvetvia – už beztak znížená bankovým odvodom, ktorý stál banky 169,8 milióna eur – sa dostala pod značný tlak. 
Oproti rekordne silnému roku 2011 čistý zisk bankám klesol o 27 %. 
V porovnaní so situáciou spred roka sa globálny výhľad javí menej pochmúrny. 
Nádeje na oživenie globálnej ekonomiky v tomto roku podporujú tri faktory. 
Za prvé, zdá sa, že kríza v eurozóne poľavuje. 
Najmä vďaka silnému odhodlaniu Európskej centrálnej banky, ktorá sa v auguste 2012 zaviazala „urobiť všetko pre záchranu eura“, rizikové prirážky na dlhopisoch pranierovaných krajín eurozóny postupne klesli na komfortné úrovne. 
Stabilizácia na finančných trhoch medzitým pomohla k zastaveniu poklesu dôvery medzi podnikmi a k zlepšeniu fundamentov pre európske banky. 
Za druhé, výhľad ekonomiky sa javí silnejší aj v USA, kde bol odvrátený hroziaci pád z fiškálneho útesu, a aj v Číne, ktorej sa podarilo zrýchliť tempo rastu. 
Tretím pozitívnym faktorom, ktorý však nadobudne väčší význam až v dlhodobejšom horizonte, je uvoľnenie požiadaviek Basel III na likviditu oznámené na začiatku januára 2013. 
Oddlžovanie bánk sa tak môže stať menšou ťarchou pre ekonomický rast, ako pôvodne hrozilo. 
Napriek zlepšeniu očakávaní výhľad je stále krehký. 
Reálna ekonomická aktivita v eurozóne naďalej klesá a konjunkturálne prieskumy medzi podnikmi aj napriek ostatnému oživeniu ostávajú stále slabšie ako pred rokom. 
Opatrnosť je preto namieste, obzvlášť potom, čo aj doposiaľ recesii odolávajúca nemecká ekonomika v poslednom štvrťroku 2012 zaznamenala prepad HDP. 
V protiklade s globálnym výhľadom, ktorý by mohol priniesť zlepšenie, výhľad v podnikateľskom prostredí na Slovensku neposkytuje mnoho priestoru na optimizmus. 
Rok 2013 prináša vyššie dane z príjmov právnických aj súkromných osôb. 
Náklady práce sa zvyšujú kvôli vyšším odvodom aj prísnejšiemu Zákonníku práce. 
Tieto zmeny spolu s ochabujúcim dopytom zo zahraničia na prelome rokov zatlačili nadol celkový sentiment v slovenskej ekonomike na úrovne naposledy zaznamenané počas krízy v roku 2009. 
Optimisticky však veríme, že Slovensko vďaka svojim konkurenčným výhodám a sile exportne orientovaného sektora dokáže prekonať domáce fiškálne bremeno a neskĺzne do recesie. 
Uprostred rastúcej nezamestnanosti a zmrazených investícií súkromného sektora však očakávame naďalej klesajúci domáci dopyt a celkovo stagnáciu reálneho HDP.