Rok 2009 bol pre slovenskú ekonomiku do značnej miery zlomový. 
Prvým míľnikom bol začiatok platnosti jednotnej európskej meny eura, ktorej zavedenie bolo hladké a bezproblémové. 
Druhým, žiaľ, negatívnym míľnikom bola globálna ekonomická recesia, ktorá značne zasiahla Slovensko vzhľadom na jeho malú a otvorenú ekonomiku. 
Skutočne, nikdy predtým nedošlo v histórii Slovenska k takému prudkému a dramatickému otočeniu hospodárskeho cyklu ako v minulom roku. 
Po 6,2% medziročnom raste reálneho HDP v roku 2008 slovenská ekonomika v roku 2009, naopak, klesla o rekordných 4,7%. 
Takýto rýchly obrat v trende rastu ekonomiky sa, samozrejme, nezaobišiel bez negatívneho vplyvu, ktorý okamžite pocítili všetky subjekty v ekonomike: podniky, domácnosti, ako aj samotný štát. 
Skutočne, na strane ponuky sa pokles zahraničného dopytu ihneď premietol do prudkého prepadu priemyselnej produkcie o takmer 14% oproti trojpercentnému rastu v roku 2008. 
Nedostatočný dopyt a pokles objednávok donútil firmy znižovať investície a šetriť, čo sa následne odzrkadlilo na trhu práce. 
Miera registrovanej nezamestnanosti vyskočila koncom roku 2009 na štvorročné maximum 12,7% a oproti roku 2008 bola vyššia o 4,3 percentuálneho bodu. 
Počet pracovných miest stratených v súkromnom sektore od októbra 2008, keď sa na Slovensku začal výraznejšie objavovať negatívny vplyv globálnej recesie, dosiahol do decembra 2009 180 tisíc. 
Zhoršenie podmienok na trhu práce následne pocítili maloobchodníci, ktorí z pohľadu poklesu tržieb o 9% oproti ich rastu o 9,5% v roku 2008 zaznamenali ešte horší obrat v trende ako podniky v priemysle. 
V neposlednom rade sa pokles korporátnych ziskov o jednu tretinu, spomínaný nárast počtu nezamestnaných a nižšia spotreba domácností negatívne prejavili aj vo výkonnosti štátneho rozpočtu, ktorý pri 7,1% poklese príjmov a 10,6% raste výdavkov skončil v minulom roku v deficite 2,8 mld. eur, čo bol oproti pôvodnému plánu takmer trojnásobok. 
Negatívny makroekonomický vývoj, samozrejme, podlomil aj výkonnosť bankového sektora a ostatných finančných sprostredkovateľov najmä v oblasti spotrebiteľského financovania a lízingu. 
Klesol dopyt po nových úveroch, zatiaľ čo kvalita ich splácania sa výrazne zhoršila. 
Podiel nesplácaných úverov na celkových bankových úveroch sa takmer zdvojnásobil, z 3,2% v roku 2008 na 5,5% na konci roka 2009. 
Zhoršujúca sa finančná pozícia donútila firmy a domácnosti siahnuť na svoje úspory v bankách, kvôli čomu klesli vklady nefinančných korporácií oproti predchádzajúcemu roku o 15% a vklady domácností o 2%. 
Verejný sektor stiahol z bankového systému takmer polovicu z objemu svojich vkladov z predchádzajúceho roka. 
Celkovo za celý bankový sektor v roku 2009 klesli primárne vklady o 8%, zatiaľ čo úvery po započítaní oprávok na nesplácané úvery klesli o 1%. 
Celkové bankové aktíva boli navyše ovplyvnené obchodovaním na medzibankovom trhu, na ktorom v dôsledku vstupu Slovenska do priestoru eurozóny poklesli pohľadávky o viac ako tri pätiny. 
Aktíva bankového sektora tak oproti roku 2008 klesli o 16%, čo bol veľmi dramatický obrat v trende, keďže v predchádzajúcich dvoch rokoch aktíva 16% medziročným tempom, naopak, rástli. 
Zhoršenie hospodárskeho a obchodného prostredia si nevyhnutne vyžiadalo daň aj v zhoršenej finančnej výkonnosti bánk. 
Príjmy klesli oproti roku 2008 o 14%, čo bol však aj dôsledok zavedenia eura, ktoré banky pripravilo o značné príjmy z konverzií korún na eurá a naopak. 
Skutočne, čisté príjmy z obchodovania bankám v roku 2009 padli o takmer 90% oproti roku 2008. 
Aj keď pokles príjmov viedol banky k zníženiu ich prevádzkových nákladov o 7%, pomer nákladov a výnosov v sektore vzrástol z úrovne 55% v roku 2008 späť na úroveň 60%. 
Prevádzkový zisk tak klesol o 22% a pre nutnosť tvoriť vyššie rezervy na nesplácané úvery utrpel slovenský bankový sektor prepad čistého zisku o výrazných 45%. 
Rok 2010 by sa mal stať rokom postupného oživovania globálnej ekonomiky a Slovensko nebude výnimkou. 
Oživenie ekonomiky sa začalo prejavovať už v druhej polovici roka 2009, potom, čo opatrenia centrálnych bánk a vlád zahŕňajúce finančné stimuly, zníženie úrokových sadzieb na historické minimá a prepĺňanie finančného trhu dodatočnou likviditou obnovili dôveru v bankovníctvo a prebudili k životu ekonomickú aktivitu. 
Hoci ekonomické prieskumy stále poukazujú na pokračovanie tohto trendu aj v úvode roka 2010, zároveň hovoria tiež o jeho krehkosti. 
Riziko nového spomalenia aktivity skutočne pretrváva s tým, ako budú postupne vyprchávať fiškálne a monetárne stimuly. 
Historicky najnižšie oficiálne úrokové sadzby sa koncomr oka pravdepodobne stanú minulosťou s tým, ako sa inflácia začne dvíhať od dna. 
A priestor na pokračovanie expanzívnych fiškálnych politík bude limitovaný enormným zadlžením verejných financií v predchádzajúcich dvoch rokoch a rastúcimi nákladmi na obsluhu tohto dlhu. 
Z tohto pohľadu sa preto v roku 2010 zrejme nedočkáme rapídneho obratu v trende tak svetovej ako slovenskej ekonomiky. 
Pre slovenskú ekonomiku sa pravdepodobný javí reálny rast okolo 2 – 3%, ktorý zrejme nebude dostatočný na to, aby došlo k tvorbe nových pracovných miest. 
Podmienky na trhu práce tak ostanú napäté a domáci dopyt relatívne slabý. 
Oživenie rastu ekonomiky by teda malo naďalej prichádzať najmä z oživovania a rastu zahraničného dopytu. 
Uvedené predpoklady dávajú tušiť, že bankový sektor bude aj v tomto roku čeliť značným výzvam. 
Vzhľadom na tradičné zameranie bankového podnikania na Slovensku na poskytovanie finančných služieb obyvateľstvu budú vyplývať najmä zo slabých podmienok na trhu práce. 
V dôsledku toho dopyt po úveroch zrejme ostane obmedzený a prílev vkladov od obyvateľstva slabý. 
V oblasti firemného bankovníctva bude pravdepodobne pokračovať zvýšený dôraz na riadenie rizika, najmä v oblasti posudzovania zmien vo výkonnosti firiem v rôznych odvetviach ekonomiky. 
Celkovo tak nemožno očakávať, že ekonomické podmienky v tomto roku budú dostatočne priaznivé na to, aby výraznou mierou nahradili pokles zisku bankového sektora v minulom roku. 