S investíciou do Dlhopisov sú spojené určité riziká.
Pred akýmkoľvek investičným rozhodnutím týkajúcim sa Dlhopisov by mal každý potenciálny investor starostlivo posúdiť a rozhodnúť o týchto rizikových faktoroch a iných investičných faktoroch na základe informácií uvedených v tomto Základnom prospekte a príslušných Konečných podmienkach, Zhrnutiach a Dodatkoch, ktoré môžu byť vypracované v budúcnosti, ako aj na základe informácií uvedených v dokumentoch uvedených v článku 4 s názvom „Dokumenty zahrnuté prostredníctvom odkazu“.
Každý z rizikových faktorov uvedených nižšie môže mať významný vplyv na finančné výsledky Emitenta a/alebo jeho schopnosť plniť si svoje záväzky z Dlhopisov.
Nasledujúci prehľad rizík nemôže byť posudzovaný ako konečný a Emitent nezaručuje, že okrem nasledovných rizikových faktorov neexistujú aj ćalšie, ktoré by mali vplyv na Emitenta, prípadne na ním vydané Dlhopisy.
Z tohto dôvodu by mali budúci investori vykonať svoje vlastné nezávislé posúdenie všetkých rizikových faktorov a posúdiť všetky ostatné časti tohto Základného prospektu.
Na schopnosť Emitenta plniť si svoje záväzky z Dlhopisov môžu vplývať nižšie uvedené rizikové faktory.
Rizikové faktory sú uvedené v obmedzenom počte kategórií v závislosti od ich povahy.
Rizikové faktory opísané nižšie sú zoradené podľa ich významnosti tak, že v každej kategórii sú ako prvé uvedené najpodstatnejšie rizikové faktory.  Potenciálni investori by si mali pred prijatím akéhokoľvek investičného rozhodnutia dôkladne prečítať tento článok o rizikových faktoroch, aby porozumeli rizikám spojeným s Emitentom a nadobudlo lepší obraz schopnosti Emitenta plniť povinnosti súvisiace s vydanými Dlhopismi a opísané v príslušných Konečných podmienkach.
Emitent sa domnieva, že nasledujúce rizikové faktory by mohli ovplyvniť jeho schopnosť plniť si povinnosti vyplývajúce z Dlhopisov.
Rizikové faktory spojené s Emitentom boli rozdelené do týchto kategórií:  makroekonomické rizikové faktory s dopadom na Emitenta;  rizikové faktory spojené s trhom a klientskym sektorom s dopadom na Emitenta;  rizikové faktory spojené s finančnou situáciou a úverovou bonitou Emitenta;  právne a regulačné rizikové faktory spojené s Emitentom; a  rizikové faktory spojené s operáciami a vnútornými kontrolami Emitenta.  Na obchodnú výkonnosť Emitenta bude mať dopad najmä celková výkonnosť slovenskej ekonomiky.
Vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky ju predurčuje k veľkej citlivosti na vývoj vonkajšieho makroekonomického prostredia.
Ak bude stav globálnej ekonomiky priaznivý, otvorenosť vedie k vysokému potenciálu rastu; táto otvorenosť však môže mať naopak negatívny dopad na ekonomiku v prípade vonkajšej makroekonomickej nepriaznivosti.
Zahraničný dopyt sa tak stal rozhodujúcim faktorom výkonnosti domácej ekonomiky, v ktorej Emitent podniká.
V posledných rokoch európska ekonomika rástla stabilne, čo predstavuje priaznivé prostredie pre slovenský vývoz.
Rast bol podporený aj rastom domácej spotreby a investícií.
Rast spotreby bol spôsobený predovšetkým zlepšením dôvery spotrebiteľov pri historicky nízkej nezamestnanosti.
Medzitým došlo k zvýšeniu investícií vćaka súkromným podnikom, ktoré reagovali na potrebu riešiť obmedzené výrobné kapacity, ako aj vćaka projektom výstavby verejnej infraštruktúry, ktoré boli zväčša financované z dotácií EÚ.
Slovenská ekonomika tak v nedávnom období v raste výraznejšie prekonala priemer eurozóny a Európskej únie.
Od jari 2020 sa však svetové makroekonomické prostredie a makroekonomické prostredie EÚ stalo uprostred pandémie COVID-19 negatívnym a vysoko neistým.
Podľa Svetového ekonomického výhľadu MMF z apríla 2020 sa globálna ekonomika výrazne zmenší o 3 %, čo bude horší výsledok ako počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009.
Dráha zotavenia sa z tejto kontrakcie je neistá a závisí od nákazy pandémiou.
Za predpokladu, že pandémia sa v druhej polovici roku 2020 vytratí, Medzinárodný menový fond   očakáva, že globálna ekonomika v roku 2021 výrazne porastie, v základnom scenári o 5,8 % v nadväznosti na normalizáciu ekonomickej činnosti, a to s pomocou politickej podpory.
Iní pozorovatelia sú však menej pozitívni a namiesto toho predpokladajú prinajlepšom dlhšie zotavovanie sa v tvare „U“.
Dokonca aj MMF pripúšťa, že riziká pre ich základný scenár pre ešte závažnejšie dopady sú značné. 1 Aj v tomto svetovom prostredí ovplyvnenom pandémiou sú vyhliadky pre malú a otvorenú slovenskú ekonomiku veľmi neisté.
V dôsledku uzatvorenia, ktoré sa začalo začiatkom marca, hospodárska aktivita v apríli bola iba na 70 % úrovne pred začiatkom pandémie COVID-19.
S postupným uvoľňovaním opatrení uzatvorenia a zastavené hospodárske činnosti sa budú môcť od začiatku mája znovu obnoviť, predpovedá sa, že rast sa bude predsa len postupne obnovovať.
Inštitút finančnej politiky   na Ministerstve financií predpokladá, že 30 % medzera vo výrobe zo začiatku 2. štvrťroku 2020 sa zníži na 10 % do konca 3. štvrťroku 2020 a 5 % do konca 4. štvrťroku 2020.
Celkovo predpokladá základný scenár IFP v roku 2020 pokles HDP o 7,2 %, po ktorom bude nasledovať rast v roku 2021 o 6,8 %.
NBS predpokladá na rok 2020 ešte výraznejšiu recesiu, v najpravdepodobnejšom scenári pokles o 9,3 %, zároveň však predpokladá výrazné oživenie v roku 2020, v dôsledku ktorého reálny HDP stúpne o 8 %.
Oživenie z roku 2021 nebude v každom prípade pravdepodobne schopné vykompenzovať všetky straty, ku ktorým prišlo v roku 2020, pričom výdavky na zamestnanosť a investície budú pri oživení zaostávať.
Prebudovanie dodávateľských reťazcov by sa tiež mohlo ukázať ako problematické, najmä preto, že niektorí z hlavných obchodných partnerov Slovenska budú uzatvorení po dlhšiu dobu.
Zároveň by sa však vćaka nadchádzajúcej masívnej vládnej podpore zameranej na zachovanie pracovných miest (napr. programy kurzarbeit) nemala miera nezamestnanosti zvyšovať tak prudko ako počas krízy v rokoch 2008 – 2009.
IFP aj NBS predpokladajú, že miera nezamestnanosti dosiahne vrchol v roku 2021 na úrovni 8 – 9 % v porovnaní so 7 – 8 % v roku 2020 a historickým minimom 5 – 6 % v roku 2019.
Medzitým by moratórium na úvery dohodnuté medzi bankami a vládou ponúkajúce pozastavenie splátok úverov pre retailových dlžníkov až na obdobie 9 mesiacov mohlo pomôcť zadlženým domácnostiam preklenúť krízové obdobie s menšou škodou ako pred desiatimi rokmi.
Napriek všetkému je však zrejmé, že aktuálna neistota je bezprecedentná, vrátane v dôsledku rizika následných vĺn infekcie ochorenia COVID-19, a dôvera spotrebiteľov, miestna ako aj globálna, ktorá je kľúčová pre výhľad rastu, bude pravdepodobne potlačená na dlhšiu dobu, ako je trvanie uzatvorenia.
Okrem toho pandémia vyvolala mnoho štrukturálnych zmien v správaní spotrebiteľov, ktoré by mohli ovplyvniť bankové podnikanie.
V krátkodobom horizonte v reakcii na krízu COVID-19 napríklad znížili slovenské domácnosti úmyselne výdavky, v niektorých spotrebiteľských segmentoch takmer úplne.
Celkovo teraz takmer dve tretiny domácností znížili svoje výdavky.
Nižšia spotreba v tejto fáze znamená väčšie úspory – tak povinné, pretože pri zatvorených obchodoch je menej príležitosti na kupovanie, ako aj dobrovoľné, pretože ľudia hromadia likviditu uprostred rastúcej neistoty.
Podľa predpokladov IFP sa hrubé úspory v roku 2020 zvýšia o 70 % v porovnaní s rokom 2019 a miera úspor by sa preto mala zvýšiť na rekordne vysokú úroveň viac ako 17 %, v porovnaní s 10 % v roku 2019.2  Miera úspor bude pravdepodobne následne klesať s tým, ako sa spotrebiteľské správanie po skončení epidémie bude vracať do určitého normálu.
Predpokladá sa, že miera úspor sa napriek tomu zastabilizuje na úrovni 12 %, teda oveľa viac ako v minulosti, čo zodpovedá priemeru eurozóny.
Pokiaľ ide o úverovú stránku, je potrebné poznamenať, že slovenské domácnosti majú oveľa väčší dlh ako v roku 2009.
Dlh ako podiel na príjmoch domácnosti sa zdvojnásobil, z úrovne 35 % pred desiatimi rokmi na aktuálnych viac ako 70 %.
Slovensko sa tak zmenilo z najmenej zadlženej na najviac zadlženú krajinu v regióne strednej a východnej Európy.
Podiel zadlžených obyvateľov na populácii sa medzitým do roku 2017 zvýšil z 26 % na 37 % a pravdepodobne sa už priblížil k priemeru EÚ vo výške 42 %.
V prípade mladých ľudí a zárobkovo činných osôb s priemerným platom dokonca zadlženosť meraná pomerom dlhu k príjmu prekračuje priemer eurozóny.
Nominálna úroveň dlhu je spolu s najzdravšími ekonomikami EÚ pod priemerom EÚ. Čo je však najdôležitejšie, splácanie väčšieho dlhu doteraz nebolo problémom kvôli prudkému poklesu úrokových mier v posledných rokoch a nárastu príjmov za posledné desaťročie.
Na základe údajov HFCS zhromaždených NBS/ECB to platí vo všeobecnosti, a to aj pre najviac zadlžené slovenské domácnosti.
V poslednom prieskume HFCS bol pomer dlhovej služby k príjmom mediánu slovenských domácností so splátkami dlhov na úrovni 11,3 % v porovnaní s priemerom za eurozónu vo výške 13 %.
V prípade 10 % najzadlženejších domácností so splátkami dlhu bol tento pomer vo výške 27 % oproti 34 % za eurozónu. Úrokové riziko by každopádne nemalo byť významné, pretože ECB by v nadchádzajúcich rokoch mala naćalej podporovať a nakupovať veľké objemy dlhových nástrojov.
Neexistuje však žiadna záruka, že takéto opatrenia ECB budú mať úspešný výsledok.
Pokiaľ ide o úverové riziko, vysoká zadlženosť bude kompenzovaná moratóriom na splácanie úverov prijatým do konca roku 2020.
Emitent verí, že po skončení moratória bude nárast nesplácaných úverov v základnom scenári pomerne krátkodobého trvania krízy a relatívne malého nárastu nezamestnanosti zvládnuteľný.
Niektoré segmenty, najmä mladí, chudobnejší a slobodní ľudia, môžu byť z hľadiska splácania dlhov určite zraniteľné.
Napriek tomu Emitent stále nachádza pozitívne signály na to, aby si udržal silné miesto v retailovej úverovej činnosti, najmä v segmentoch s nedostatočným využitím pákového efektu, v segmentoch ľudí s vysokými príjmami a v domácnostiach s rodičmi vo veku od 40 do skorých 50 rokov.
Pokiaľ ide o fiškálne hľadisko, príchod masívnej fiškálnej podpory na boj proti COVID-19 a jeho hospodársky dopad jasne povedie k nárastu slovenského verejného deficitu a dlhu, rovnako ako kdekoľvek inde v Európe.
V porovnaní s bohatšími krajinami EÚ však bude veľkosť slovenskej verejnej podpory v pomere k HDP pravdepodobne menej veľkorysá.
Okrem toho budú orgány EÚ v čase pandémie COVID-19 určite prehliadať prekročenie fiškálnych cieľov.
A čo je dôležité, Slovensko má teraz novú vládu, ktorá sa dostala k moci po parlamentných voľbách 29. februára 2020.
Koalíciu tvoria väčšinou fiškálne zodpovedné, trhovo orientované strany vedené bývalými podnikateľmi a protikorupčnými aktivistami, ktorí kladú fiškálnu zodpovednosť na piedestál svojej agendy. Čo je dôležité, vládna koalícia štyroch strán má v 150-člennom slovenskom parlamente 95 hlasov, ktoré jej zabezpečujú ústavnú väčšinu, čo by jej malo po doznení krízy COVID-19 poskytnúť dostatočný pákový efekt na implementáciu dôveryhodnej cesty na smerovanie fiškálnych parametrov na udržateľnú cestu.
Dňa 29. marca 2017 uplatnilo Spojené kráľovstvo článok 50 Lisabonskej zmluvy a oficiálne oznámilo Európskej únii (EÚ) svoje rozhodnutie vystúpiť z EÚ.
Tým sa začal formálny dvojročný proces rokovaní o podmienkach vystúpenia a rámca budúcich vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ (ćalej len Dohoda o vystúpení podľa článku 50).
V rámci týchto rokovaní sa v zásade dohodlo prechodné obdobie, ktoré by rozšírilo uplatňovanie právnych predpisov EÚ a zabezpečilo ćalší prístup na jednotný trh EÚ až do konca roka 2020.
Pred konečným a definitívnym vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ Emitent zaznamenal zvýšený dopyt svojich obchodných partnerov zo Spojeného kráľovstva po presmerovaní určitých obchodných aktivít na ich existujúce alebo novo založené spriaznené spoločnosti so sídlom v regióne EHP.
Vzhľadom na prevažujúci cezhraničný prvok (týkajúci sa Spojeného kráľovstva) v príslušných činnostiach boli najviac ovplyvnené deriváty Emitenta, korešpondenčné bankovníctvo a zúčtovanie devíz, vrátane vzťahov týkajúcich sa sprostredkovania s externými predajcami Emitenta.
Pri hľadaní spôsobov, ako minimalizovať riziká spojené s možnými právnymi obmedzeniami vyplývajúcimi z toho, že Spojené kráľovstvo sa pre EÚ stane treťou krajinou, a s pretrvávajúcim záujmom naćalej poskytovať služby európskym klientom aj po Brexite, postihnuté britské spoločnosti väčšinou obnovili alebo presunuli svoje súčasné a budúce operácie do svojich pridružených subjektov v EÚ, so sídlom v Nemecku, Francúzsku alebo Holandsku.
V reakcii na tieto opatrenia prijal Emitent preventívne opatrenia a plán pokračovania podnikania s cieľom zabrániť akémukoľvek pozastaveniu obchodnej alebo prevádzkovej činnosti v situácii po vykonaní Brexitu.
V pláne sa vymedzili kritické cieľové činnosti, ktoré sa majú vykonať, a príslušné časové harmonogramy, okrem iného vrátane rýchlej akvizície nových klientov mimo Spojeného kráľovstva, ukončenia existujúcich obchodov alebo ich prevodov na nové protistrany, prepracovania existujúcich zmlúv.
Aj keć akčný plán načrtol niekoľko rôznych prístupov, ako sa vysporiadať s následkami po Brexite, s výnimkou implementácie operačného usporiadania s novými zákazníkmi mimo Spojeného kráľovstva a požiadavky na účtovanie nových obchodov na tieto nové subjekty, Emitent sa dodnes v praxi nestretol so žiadnymi inými bezprostrednými dopadmi súvisiacimi s Brexitom na jeho obchodné operácie alebo iné obchodné činnosti.
Ekonomický dopad pandémie ochorenia COVID-19 spolu s vyššími očakávanými nákladmi na riziká môžu ovplyvniť ziskovosť Emitenta.
Očakáva sa, že Emitent bude čeliť nárastu nesplácaných úverov, a vzhľadom na limity začatia akýchkoľvek opatrení na vymáhanie práva voči jeho povinnými osobám, ktoré sú v omeškaní, sa celková suma výnosov z realizácie založeného majetku môže znížiť.
Vzhľadom na ćalší priebeh a vývoj pandémie COVID-19 a pokračovanie vládnych opatrení týkajúcich sa sociálneho dištancovania (aj keć väčšina z nich bude čoskoro zmiernená alebo uplatňovaná iba na odporúčanom základe), Emitent môže stále čeliť klesajúcim trendom hrubých tržieb tých kategórií produktov, ktoré sa distribuujú predovšetkým prostredníctvom tradičnej pobočkovej siete, v ktorých je predajná stratégia založená na osobnom kontakte s jeho zákazníkmi.
Na druhej strane výzvy, ktoré prináša pandémia, môžu prinútiť Emitenta, aby čo najviac využil potenciál existujúcich alebo nových online technológií alebo iných nástrojov na priamu komunikáciu, pretože môžu úplne nanovo definovať a transformovať súčasné modely prevádzky, organizácie práce a obsluhy klientov a prispieť k šíreniu nákladovo efektívnejších marketingových a servisných postupov založených na zdokonalenej automatizácii a digitalizácii.
Tieto zmeny môžu mať dopad na finančnú situáciu Emitenta, pretože implementácia nových nástrojov a procesov pravdepodobne prinesie v počiatočnej fáze ćalšie fixné náklady.
Okamžitá reakcia finančných trhov na prepuknutie ochorenia COVID-19, ktoré vyvolalo pokles cien akcií, okrem toho ovplyvnila aj správanie investorov s peňažnými prostriedkami investovanými do rôznych produktov spojených s akciami (napr. podielové fondy, ETF, ETC).
Emitent vykonáva distribúciu vo vzťahu k podielovým fondom niekoľkých tretích osôb a tieto okolnosti môžu ovplyvniť jeho výnosy súvisiace s týmito činnosťami v dôsledku zvýšenej úrovne vyplácania podielnikov a potenciálnych investorov hľadajúcich alternatívne príležitosti v iných bezpečných investíciách, ako sú termínované vklady alebo dlhopisy.
Na druhej strane vyššie miery splácania vytvárajú pre Emitenta príležitosti na zmiernenie rozdielov v príjmoch tým, že sa viac zameria na vytváranie vkladov domácností a distribúciu podielových fondov s miernejšími alebo konzervatívnejšími investičnými stratégiami.
Národná rada Slovenskej republiky prijala niekoľko legislatívnych opatrení v súvislosti so situáciou pandémie ochorenia COVID-19 (ćalej len Slovenská núdzová legislatíva COVID-19), z ktorých niektoré majú negatívny dopad na finančnú pozíciu, príjmy a vyhliadky Emitenta a jeho bankové podnikanie.
Predovšetkým, spotrebitelia a malé a stredné podniky   môžu požiadať Emitenta o moratórium pri splácaní istiny úveru alebo istiny úveru a úroku dlhovaného Emitentovi (ako slovenskej banke) až o 9 mesiacov.
Právne predpisy zakazujú spoplatnenie úverov počas doby trvania moratória.
Dlžníci sú v takom prípade vo všeobecnosti oprávnení požiadať o moratórium kedykoľvek počas pandemickej situácie.
Oslobodenia poskytované spotrebiteľom a/alebo MSP podľa Slovenskej núdzovej legislatívy COVID-19 môžu mať dopad na podnikanie Emitenta.
Existuje riziko, že množstvo dlžníkov bude po uplynutí doby moratória v omeškaní a Emitent sa nevyhne vzniku dodatočných nákladov spojených s vymáhaním svojich pohľadávok alebo s vytváraním úprav alebo reštrukturalizácie dlhov.
Navyše, každá fyzická alebo právnická osoba (okrem finančných inštitúcií) môže požiadať súd o udelenie tzv. dočasnej ochrany (ćalej len Moratórium).
Slovenský trh všeobecne predpokladá, že značný počet subjektov je (alebo sa môže stať) oprávnený požiadať o Moratórium a/alebo že by to mohli urobiť skôr zo špekulatívnych dôvodov.
Medzi hlavné dopady zavedenia Moratória patria:  nemožnosť vymáhania záložného práva voči subjektu, ktorý je predmetom Moratória, vo vzťahu k jeho podniku, majetku, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej jeho podniku;  konkurzné konania a exekučné konania (exekúcie) začaté po 12. marci 2020 sú pozastavené na dobu trvania Moratória;  po vyhlásení Moratória nemôže protistrana ukončiť zmluvu, odstúpiť od nej ani odmietnuť plnenie podľa zmluvy kvôli oneskoreniu, ktoré vzniklo medzi 12. marcom 2020 a 12. májom 2020 a ktoré bolo spôsobené dôsledkami rozšírenia COVID-19.
Moratórium môže trvať do 1. októbra 2020, vláda ho však môže predĺžiť do konca roku 2020.
Hoci zákon umožňuje veriteľom (vrátane Emitenta) požiadať o zrušenie Moratória, vzhľadom na prieťahy v súdnych konaniach a relatívne krátke obdobie, počas ktorého budú Moratóriá zavedené, je odôvodnené očakávať, že súdy nebudú urýchlene vybavovať každú žiadosť podanú v súvislosti so zrušením Moratória a s najväčšou pravdepodobnosťou sa budú spoliehať na jeho skoré zákonné ukončenie.
Je tiež ťažké predvídať, aký bude dopad na dlžníkov Emitenta (a v dôsledku toho na Emitenta a jeho podnikanie) po ukončení Moratória, pretože značný počet z nich môže stále čeliť finančným problémom a môže skončiť v platobnej neschopnosti a zbankrotovať alebo čeliť reštrukturalizačnému konaniu.
To by mohlo mať negatívny dopad na Emitenta, jeho podnikanie a jeho finančnú situáciu.
Napriek relatívne obmedzenému dopadu situácie COVID-19 na verejné zdravie v Slovenskej republike v porovnaní s niektorými inými európskymi krajinami môže byť ekonomický dopad významný a nie je možné vylúčiť ćalšie legislatívne opatrenia majúce dopad na práva veriteľov.
Akékoľvek také legislatívne opatrenia, ktoré predlžujú alebo rozširujú obmedzenia vymáhania práv veriteľov, môžu mať negatívny dopad aj na Emitenta, jeho podnikanie a jeho finančnú situáciu.
Emitent, rovnako ako celý sektor bankových a finančných služieb, môže byť negatívne poznačený množstvom faktorov ako sú napríklad všeobecné trhové podmienky, výkonnosť finančných trhov, úrovne úrokových sadzieb, výkyvy kurzov, legislatívne zmeny, ako aj zmeny regulácie zo strany centrálnych bánk.
Zhoršenie situácie na trhu môže negatívne ovplyvniť dopyt po Emitentom poskytovaných produktoch a službách.
Negatívny vývoj týchto faktorov môže taktiež ohroziť schopnosť klientov uhrádzať svoje záväzky, čo by mohlo mať negatívny dopad na Emitenta a potenciálne by to mohlo predstavovať riziko neplnenia si svojich záväzkov.
Ekonomická a finančná činnosť a finančný stav Emitenta tiež do veľkej miery závisia od stupňa úverovej spoľahlivosti jeho klientov.
Porušenie uzavretých dohôd a východiskových záväzkov zo strany klientov alebo akýkoľvek nedostatok informácií alebo nesprávnych informácií, ktoré poskytli o svojej finančnej a úverovej situácii, by preto mohol mať negatívny vplyv na hospodársku a/alebo finančnú situáciu Emitenta.
Na expozíciu úrokového rizika Emitenta má v každom momente vplyv viacero scenárov, vrátane:  zmien celkovej úrovne úrokových sadzieb;  zmien vo vzťahoch medzi hlavnými trhovými sadzbami (základné riziko);  zmien sklonu a tvaru výnosovej krivky (riziko krivky);  zmien likvidity kľúčových finančných trhov alebo volatility trhových sadzieb v rôznych menách;  konsolidácie expozícií na základe rôznych korelácií medzi menami; a  tlaku na modely správania.
Napriek tomu, že Emitent uplatňuje politiky na zaistenie a zmiernenie úrokového rizika s cieľom ochrániť svoje aktíva pred zmenami reálnej hodnoty úverov a vkladov v dôsledku pohybov v úrokovej krivke a na zníženie volatility budúcich peňažných tokov súvisiacich s konkrétnym aktívom/pasívom, úrokové sadzby sú vysoko citlivé na mnohé faktory, ktoré Emitent nemôže kontrolovať, a výkyvy úrokových sadzieb môžu mať negatívny dopad na čistý úrokové výnosy Emitenta.
Sektor bankovníctva a finančných služieb v strednej a východnej Európe a najmä v Slovenskej republike, je čoraz viac presýtený, a preto sa Emitent môže stretnúť s rastúcou konkurenciou zo strany domácich aj svetových finančných inštitúcií.
To viedlo k zníženiu sadzieb úverových produktov, a tým k zvýšeniu tlaku na čistú maržu úrokových sadzieb bánk.
Slovenský bankový trh je v súčasnosti veľmi koncentrovaný a napriek tomu, že Emitent má málo konkurentov porovnateľnej veľkosti a podobného rozsahu podnikania, môže Emitent čeliť aj rastúcej konkurencii menej zabehnutých bánk a finančných inštitúcií alebo nových účastníkov, ktorí sa snažia prienik na trh tým, že ponúknu atraktívnejšie úrokové sadzby pre úvery alebo sadzby na vklady a zavedú iné agresívne cenové stratégie.
Ceny komerčných a rezidenčných nehnuteľností v dôsledku ekonomickej neistoty zaznamenali v minulosti pokles.
Developerské spoločnosti boli nútené zastaviť alebo oddialiť výstavbu plánovaných projektov v dôsledku nedostatku zákazníkov alebo z dôvodu, že pre klesajúcu hodnotu nehnuteľností používaných ako zabezpečenie neboli schopné pre tieto projekty získať financovanie.
Tieto okolnosti mali za následok pokles cien rezidenčných a komerčných nehnuteľností.
Aj keć súčasný trh nehnuteľností v Slovenskej republike pôsobí stabilne a pandémia ochorenia COVID-19 naň nemala podstatný dopad, úverové portfóliá Emitenta týkajúce sa komerčných a rezidenčných nehnuteľností môžu utrpieť straty, pokiaľ by ceny nehnuteľností poklesli v budúcnosti alebo pokiaľ sa v dôsledku nedostatkov v manažmente zabezpečenia ukáže, že hodnota zabezpečenia nehnuteľnosťami nie je dostačujúca.
Prípadná rastúca miera nezamestnanosti by takisto mohla viesť k zvýšeniu nesplácaných úverov a z toho vyplývajúcich strát v prípade komerčných a spotrebiteľských úverov, ktoré nesúvisia s nehnuteľnosťami.
Pokiaľ by sa tieto riziká materializovali, mohlo by to mať nepriaznivý dopad na podnikanie, finančnú kondíciu, výsledky činnosti a vyhliadky Emitenta.
Uvedené riziko sa týka vo všeobecnosti hodnoty záložných práv, ktoré boli zriadené v prospech Emitenta ako záložného veriteľa na zabezpečenie splácania ním poskytnutých úverov.
Prípadný pokles cien rezidenčných nehnuteľností môže mať konkrétne dopad aj na hodnotu krycieho súboru a ukazovateľa krytia Dlhopisov.
V súlade so zákonnými požiadavkami však ukazovateľ krytia nesmie klesnúť pod 105 % hodnoty krytých záväzkov (pozrite taktiež „V prípade výnimočne nepriaznivej okolnosti konkurzu Emitenta nemusia aktíva v krycom súbore postačovať na plné krytie všetkých záväzkov z Dlhopisov“).
Riziko likvidity je riziko neschopnosti Emitenta splniť svoje záväzky riadne a včas.
Emitent môže čeliť čerpaniu nevyužitých viazaných úverových liniek svojich zákazníkov alebo zvýšenej platobnej neschopnosti pri úveroch pre zákazníkov, čo by mohlo viesť k zhoršeniu likvidity Emitenta, pretože zvýšenie požiadavky na financovanie by sa nemuselo zabezpečiť dostatočne a včas.
Zvýšenie spreadov spolu so znížením ratingu môže spôsobiť negatívne precenenie aktív používaných ako záloh.
Dôležitou súčasťou vkladov sú vklady právnických osôb.
Emitent môže čeliť riziku koncentrácie z vkladov právnických osôb spôsobenému okamžitým výberom finančných prostriedkov počas krízy alebo zvýšením rizika reputácie, ktoré vedie k prudkému vyberaniu vkladov v bankách.
Kvôli vysoko otvorenej ekonomike Slovenska môže byť likvidita Emitenta ohrozená spomalením globálneho makroekonomického cyklu a dopadmi súčasnej pandemickej situácie na globálnu ekonomiku.
Potenciálny nárast miery nezamestnanosti by mohol spôsobiť výbery úspor zo strany zákazníkov.
Ak by sa toto riziko stalo skutočnosťou, následne by sa znížila vkladová základňa Emitenta.  Rating Emitenta pridelený Moody’s k dátumu vyhotovenia tohto Základného prospektu neznamená, že udelený rating vyjadruje úplne všetky riziká a teda že nemôže nastať situácia, ktorá by viedla k stratám Emitenta a následne k negatívnemu dopadu na finančné výsledky Emitenta, prípadne na jeho schopnosť plniť si záväzky vyplývajúce z Dlhopisov.
Ratingové ohodnotenie Emitenta predstavuje názor ratingovej agentúry na bonitu Emitenta.
Rating Emitenta môže ratingová agentúra znížiť, pozastaviť alebo odobrať, čo by mohlo mať za následok obmedzenie prístupu k zdrojom financovania Emitenta a následne k vyšším refinančným nákladom.
Všeobecne negatívne zmeny lokálnych aj medzinárodných ekonomických podmienok, inflácia, spotreba obyvateľstva a podnikovej sféry, ekonomický cyklus, nezamestnanosť, obmedzené úverové možnosti a ćalšie faktory, ktoré investor ani Emitent nie je schopný ovplyvniť, môžu mať negatívny vplyv na hospodárenie Emitenta, hodnotu investičného portfólia ako aj trhovú hodnotu cenných papierov vydaných Emitentom.
Emitent je členom Skupiny Intesa Sanpaolo.
Ako v prípade iných slovenských bánk, ktoré sú členmi medzinárodným skupín, aj medzi Emitentom a jeho akcionárom a celou Skupinou Intesa Sanpaolo existujú významné prepojenia, či už ide o vnútroskupinové financovanie, prístup k personálnym a iným zdrojom a knowhow, zdieľanie a vývoj technológií alebo reporting.
Na Emitenta preto môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv riziká, ktoré súvisia s podnikaním Skupiny Intesa Sanpaolo a s trhmi, na ktorých pôsobí, medzi ktoré patria hlavne:  Podobne ako sám Emitent (pozrite rizikový faktor Emitent môže byť nepriaznivo ovplyvňovaný globálnymi finančnými a hospodárskymi krízami vrátane dlhovej krízy v eurozóne, rizikom opustenia Európskej únie alebo eurozóny jedným alebo viacerými členskými štátmi a inými negatívnymi makroekonomickými a trhovými faktormi) aj celá Skupina Intesa Sanpaolo bola a môže byť aj naćalej nepriaznivo ovplyvňovaná globálnymi finančnými a hospodárskymi krízami vrátane dlhovej krízy v eurozóne, rizikom opustenia Európskej únie alebo eurozóny jedným alebo viacerými členskými štátmi a inými negatívnymi makroekonomickými a trhovými prostrediami, v súčasnosti aj v dôsledku ekonomických a právnych dopadov rozšírenia pandémie COVID-19.
Skupina Intesa Sanpaolo je týmto rizikám vystavená obzvlášť na jej domovskom talianskom trhu a ostatných európskych trhoch, kde je geograficky koncentrovaná jej činnosť.  Ako každá banková skupina aj Skupina Intesa Sanpaolo čelí kreditnému riziku (riziku nesplácania úverov) v dôsledku zhoršenia ekonomickej situácie alebo aj regulačných zásahov.
Okrem toho Skupina Intesa Sanpaolo čelí ćalším rizikám bežným pre činnosť v bankovom sektore, ako sú nové a sprísňujúce sa regulačné požiadavky (nielen podľa práva Európskej únie ale aj iných krajín) a trhové riziká, ktoré zahŕňajú prostredie nízkych úrokových sadzieb a tlak na úverové marže.
Kećže viaceré krajiny pôsobenia Skupiny Intesa Sanpaolo sú mimo eurozóny, skupina tiež čelí značnému menovému riziku a v dôsledku nepriaznivých kurzových pohybov alebo volatility menových kurzov môže dôjsť k náhlemu zhoršeniu kvality alebo hodnoty úverového portfólia, hodnoty aktív, stratám z otvorených devízových pozícií alebo iným nepriaznivým následkom na finančnú situáciu a výsledky Skupiny Intesa Sanpaolo.  Niektoré trhy Skupiny Intesa Sanpaolo, hlavne tie mimo Európskej únie, patria medzi rozvíjajúce sa trhy s pomerne nestabilným právnym a ekonomickým prostredím, slabou vymožiteľnosťou práva, nestabilnou reguláciou a relatívne vysokým rizikom náhlych a nepriaznivých štátnych zásahov, ako sú napríklad devízové kontroly, úrokové stropy, nútené konverzie úverov do domácej meny, moratória na splácanie záväzkov a podobne.  Skupina Intesa Sanpaolo je vystavená riziku vyplývajúcemu zo súdnych konaní, ktoré vedie alebo ktoré sú proti nej vedené, a tiež ostatným rizikám, ako je strata ratingu, reputačné a prevádzkové riziko a riziko povinnosti financovať programy konsolidácie vládnych rozpočtov, a to aj prostredníctvom zavedenia bankových daní a iných poplatkov.
Kećže tieto a ćalšie riziká na úrovni Skupiny Intesa Sanpaolo nemôže Emitent ovplyvniť, ak by nastal nepriaznivý dopad na Skupinu Intesa Sanpaolo, hoci len v rovine reputačnej, môže to mať nepriaznivé dôsledky na finančnú situáciu, výsledky a činnosť Emitenta.  Finančný sektor, v ktorom Emitent pôsobí, sa považuje za jedno z najviac regulovaných odvetvových prostredí.
Emitent je regulovaná úverová inštitúcia a bol zaradený medzi ćalšie systémovo dôležité inštitúcie v EÚ (O-SIIs).
Emitent sa preto považuje za systémovo významnú finančnú inštitúciu pre slovenský bankový sektor a hospodárstvo.
Súčasťou základného imania Emitenta sú akcie, ktoré sa verejne obchodujú na regulovanom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave, jedinej slovenskej burzy cenných papierov.
Emitent podlieha regulačnému dohľadu národných a európskych regulačných orgánov, jeho činnosť je najmä pod priamym dohľadom Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych bánk.
Regulačné prostredie uplatniteľné na Emitenta má významný dopad na jeho obchodné praktiky, stratégiu, rizikový profil, prevádzkový režim, zdroje a schopnosť podporovať ćalší rast a ziskovosť.
Posledná globálna finančná kríza viedla k nárastu regulácie na národnej ako aj medzinárodnej úrovni s cieľom prijať nové a prísnejšie presadzovať už existujúce predpisy pre finančný sektor, v ktorom Emitent pôsobí.
Táto regulácia by mohla ovplyvniť finančný sektor a nové požiadavky a zmeny v oblasti primeranosti kapitálu, likvidity a pákového efektu by mohli viesť k zvýšeniu požiadaviek na kapitál a likviditu.
Medzi ćalšie opatrenia patria regulačné nástroje, ktoré umožňujú príslušným orgánom zasahovať do núdzových situácií alebo ústredným vládam zavádzať politiky, ktoré posilňujú fiškálnu pozíciu a verejné financie prostredníctvom účasti na spoločnom systéme dane z finančných transakcií v eurozóne.  Reakciou na finančnú krízu v Európe je výrazne vyššia regulácia európskeho bankového sektora.
Kľúčovým dokumentom je tzv. balík CRR/CRD IV (Capital Requirements Directive and Regulation), ktorým Európska komisia implementovala štandardy Banky pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) známe pod názvom Basel III.
CRD IV upravuje kapitálovú požiadavku banky a zavádza udržiavanie kapitálových vankúšov a nové požiadavky na likviditu, finančnú páku   a ćalšie riziká banky.
V minulom roku bol prijatý aj súbor opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa mnoho existujúcich ustanovení stanovených v CRD IV, CRR, BRRD a Nariadení SRM.
Tieto návrhy boli uverejnené v Úradnom vestníku EÚ 7. júna 2019 a nadobudli účinnosť o 20 dní neskôr, aj keć väčšina ustanovení sa bude uplatňovať od 2 rokov po nadobudnutí účinnosti, t. j. po 28. júni 2021.
Kľúčové zmeny sú   kapitálové požiadavky citlivejšie na riziko, najmä v oblasti trhového rizika, úverového rizika protistrany a expozícii voči centrálnym protistranám;  záväzný koeficient pákového efektu na zabránenie nadmernému pákovému pôsobeniu inštitúcií;   záväzný čistý stabilný koeficient financovania s cieľom riešiť prílišné spoliehanie sa na krátkodobé financovanie; a  požiadavka na celkovú kapacitu na absorpciu strát (ćalej len TLAC) pre systémovo dôležité banky a iné úverové inštitúcie.
Podstatný dopad na bankový sektor má aj stresové testovanie Európskej centrálnej banky, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 2014.
V dôsledku prijímania a prebiehajúcej implementácie týchto opatrení je Emitent vystavený dodatočným nárokom na kapitálovú primeranosť (napr. v podobe kapitálových vankúšov) a plnenie iných ukazovateľov (napr. v oblasti likvidity).
Navyše tieto požiadavky môžu spôsobiť Emitentovi dodatočné náklady a povinnosti, dôsledkom čoho bude musieť Emitent zmeniť svoju obchodnú stratégiu alebo môžu mať iný negatívny vplyv na jeho podnikanie, ponúkané produkty a služby a tiež na hodnotu jeho aktív.
Emitent nemusí byť schopný dostatočne a včas zvýšiť svoj kapitál alebo oprávnené záväzky.
Pokiaľ by Emitent nebol schopný naplniť regulačné požiadavky na kapitálovú primeranosť alebo oprávnené záväzky, prípadne iné ukazovatele, jeho úverový rating by mohol byť znížený a cena jeho financovania by sa mohla zvýšiť a/alebo by príslušné orgány mohli uložiť pokuty, sankcie alebo iné regulačné opatrenia.
Takéto okolnosti by mali podstatný nepriaznivý dopad na podnikanie Emitenta, jeho finančnú situáciu a výsledky.
K stabilite bankového sektora by mala prispieť aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ zo dňa 15. mája 2014, ktorá stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností (Bank Recovery and Resolution Directive, ćalej len BRRD).
BRRD bola v Slovenskej republike implementovaná zákonom 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu, v znení neskorších predpisov (ćalej len Zákon o riešení krízových situácií).
Tento zákon obsahuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a vyžaduje od inštitúcií, aby pripravili „ozdravovacie plány“ stanovujúce dohody a opatrenia, ktoré môžu byť využité v prípade podstatného zhoršenia pozície finančnej inštitúcie na obnovu jej životaschopnosti z dlhodobého hľadiska.
Emitenta ako významnej banky sa týka aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií  , ktorý sa uplatňuje od januára 2016.
Jeho úlohou je centralizovať kľúčové kompetencie a zdroje pre riadenie zlyhania úverovej inštitúcie v zúčastnených členských štátoch Bankovej únie.
SRM sa riadi:   Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci Jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a Jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 1093/2010 (Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií) (ćalej len Nariadenie SRM), ktoré sa týka hlavných aspektov mechanizmu a všeobecne kopíruje pravidlá BRRD o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií; a   medzivládnou dohodou týkajúcou sa niektorých špecifických aspektov SRF (Jednotného fondu na riešenie krízových situácií).
Podľa SRM je Jednotná rada pre riešenie krízových situácií predovšetkým zodpovedná za prijatie rozhodnutí o riešení krízových situácií v úzkej spolupráci s ECB, Európskou komisiou a národnými orgánmi pre riešenie krízových situácií v prípade zlyhania (alebo pravdepodobného zlyhania) Emitenta ako významného subjektu spadajúceho pod priamy dohľad ECB, ak nastala určitá spúšťacia udalosť.
Takáto právna úprava týkajúca sa Emitenta ako banky je sektorovo špecifická a oveľa prísnejšia ako bežný insolvenčný a krízový režim týkajúci sa iných obchodných spoločností.
Rezolučný orgán disponuje právomocou uložiť viaceré opatrenia, z ktorých viaceré sa netýkajú krytých dlhopisov.
Napriek tomu výkon týchto právomocí (ako je napríklad rozdelenie Emitenta alebo uloženie povinnosti vydať nové akcie alebo iné finančné nástroje) rezolučného orgánu je vysoko nepredvídateľný a akýkoľvek návrh alebo očakávanie takéhoto výkonu by mohlo podstatným spôsobom nepriaznivo ovplyvniť Emitenta, jeho činnosť, finančnú situáciu a tiež schopnosť plniť záväzky z Dlhopisov.  S cieľom zabezpečiť efektívnosť nástrojov na záchranu a iných nástrojov na riešenie krízových situácií, musia inštitúcie spĺňať požiadavky na objem minimálnych oprávnených záväzkov (tzv.
MREL), ktorá sa počíta ako percento celkových pasív a vlastných zdrojov a ktorú stanovia príslušné orgány pre riešenie krízových situácií.
Súbor opatrení týkajúcich sa reformy európskeho bankovníctva obsahuje aj smernicu (EÚ) 2019/879 o revízii smernice BRRD  , ktoré by mali byť implementované do 28. decembra 2020.
BRRD2 zavádza úplnú implementáciu štandardu TLAC a reviduje existujúci režim MREL.
Medzi ćalšie zmeny rámca MREL patria zmeny metodiky výpočtu MREL, kritériá pre oprávnené záväzky, ktoré možno považovať za MREL, zavedenie interných MREL a ćalšie požiadavky na podávanie správ a zverejňovanie informácií o inštitúciách.
Prechodné obdobie na úplné splnenie požiadaviek MREL sa predpokladá do 1. januára 2024.
MREL požiadavka stanovená pre Emitenta resp.
Skupinu Intesa Sanpaolo je v súčasnosti považovaná za dosiahnuteľnú, pričom na jej naplnenie sa vzťahuje dvoj až štvorročné prechodné obdobie.
Je však možné, že Emitent bude musieť na splnenie dodatočných požiadaviek vydať nové finančné nástroje zakladajúce oprávnené záväzky, ktoré budú spĺňať podmienky na účely MREL.
Existuje aj riziko, že Emitent alebo Skupina Intesa Sanpaolo nebude schopná splniť požiadavku MREL, čo by mohlo viesť k vyšším nákladom na refinancovanie a regulačným opatreniam.  Emitent podlieha regulačnému rámcu pre investičné služby a regulované trhy, ktorý je aktualizovaný smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi v znení neskorších zmien a doplnkov (ćalej len MiFID II) a príslušnými európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi a platí od 3. januára 2018.
V rámci MiFID II sa od Emitenta vyžaduje, aby dodržiaval zvýšené regulačné požiadavky, ktoré tiež vedú k zvýšeným nákladom pre Emitenta.
Nová regulácia ovplyvnila najmä IT, prevádzkovú a servisnú infraštruktúru s priamym dopadom na vzťahy so zákazníkmi.
V súvislosti s poskytovaním investičných služieb Emitent implementoval nové alebo dodatočné požiadavky na zverejňovanie a dokumentáciu o finančných produktoch a s nimi súvisiacich rizík, aby klientovi umožnil kvalifikované investičné rozhodnutie na základe primeraných znalostí o vlastnostiach produktov a ich rizikách.
Emitent okrem toho prispel značnými finančnými a materiálnymi zdrojmi do procesov podporujúcich transparentnosť nákladov, ako aj kvalifikovaný výber ponuky produktov pre klientov na základe posúdenia rôznych faktorov, ktoré sú podstatné pre stanovenie pozitívnych a negatívnych cieľových trhov.
Požiadavky MiFID II kládli a kladú na činnosť Emitenta nové požiadavky, ktorých splnenie zatiaľ nebolo plne ustálené a Emitent môže čeliť dodatočným nákladom alebo regulačným zásahom v súvislosti s MiFID II, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na jeho činnosť, finančnú situáciu a výsledky Budúci vývoj Emitentových aktív, jeho finančnej a ziskovej pozície, okrem iného závisí aj na daňovom rámci.
Každá budúca zmena v legislatíve, judikatúre a administratívnych postupoch alebo zvyklostiach daňových úradov alebo iných relevantných orgánov verejnej správy môže negatívne ovplyvniť Emitentove aktíva a finančnú a ziskovú pozíciu.
Emitent podlieha povinnosti platiť bankový odvod v zmysle zákona 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ćalej len Zákon o osobitnom odvode).
Základom pre výpočet odvodu je suma pasív Emitenta vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu.
Bankový odvod bol zavedený v roku 2012 s cieľom vytvoriť fond, ktorý by mohol vytvoriť zdroje pre potenciálne krízy v bankovom sektore a mal byť zaplatený naposledy v roku 2020.
V novembri 2019 slovenský parlament schválil, že bankový odvod sa v roku 2020 zdvojnásobí z 0,2 % na 0,4 % a bankový sektor ho bude aj naćalej platiť.
Očakáva sa, že vyšší bankový odvod môže pre slovenský bankový sektor v roku 2020 predstavovať náklad ćalších 110 miliónov EUR a od roku 2021 viac ako 200 miliónov EUR, čím sa v sektore odstráni približne 2,5% potenciálnej kapitálovej návratnosti.
To môže mať za následok oslabenie schopnosti slovenských bánk pripraviť sa na potenciálnu krízu a ohroziť finančnú stabilitu sektora.
Zvýšený bankový odvod môže mať významný dopad aj na ziskovosť Emitentov.
V rámci Európskej únie stále existuje návrh na daň z finančných transakcií (ćalej len DzFT).
Po zavedení DzFT finančné transakcie súvisiace s derivátovými zmluvami budú zdaňované minimálne sadzbou 0,01 % z nominálnej hodnoty, na ktorú sa v derivátovom kontrakte odkazuje.
Všetky ostatné finančné transakcie (napr. nákup a predaj akcií, dlhopisov alebo obdobných cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a podielov v subjektoch kolektívneho investovania) budú zdaňované sadzbou s minimálnou hodnotou 0,1 %, pričom zdaniteľnú čiastku bude predstavovať všetko, čo predstavuje odplatu zaplatenú alebo dlžnú protistranou alebo treťou stranou v nadväznosti na túto transakciu.
V minulosti došlo k viacerým posunom plánovaného termínu zavedenia DzFT a ani momentálne nie je jasné, či bude DzFT zavedená v navrhnutej podobe, resp. či vôbec.
Pokiaľ by však DzFT bola zavedená, v dôsledku vyšších nákladov by mala negatívny dopad na príjmy a ziskovosť Emitenta.
Zmeny v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa alebo interpretácia zákonov na ochranu spotrebiteľa súdmi alebo orgánmi verejnej moci by mohli viesť k obmedzeniu výšky úrokov alebo poplatkov, ktoré Emitent môže účtovať za poskytovanie niektorých zo svojich produktov alebo služieb a tým viesť k zníženiu príjmov z úrokov alebo poplatkov.
V Slovenskej republike je napríklad zavedený strop na odplatu za poskytnutie spotrebiteľských úverov a sú regulované poplatky za základný bankový produkt, tzv. štandardný účet a tiež za predčasné splatenie úveru na bývanie.
Emitent bol účastníkom viacerých občianskoprávnych a správnych konaní iniciovaných spotrebiteľmi, orgánmi dohľadu alebo združeniami na ochranu spotrebiteľov, následkom ktorých boli pokuty alebo upustenie od vymáhania časti úrokov alebo poplatkov.
Súdne konania sa týkajú prevažne toho, že údajne niektoré zmluvné dojednania, najmä vo vzťahu k spotrebiteľským úverom, porušujú kogentné ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov.
Tieto údajné porušenia sa týkajú vymáhateľnosti určitých poplatkov rovnako ako zmluvných dojednaní na úpravu úrokovej miery a výmenných kurzov.
Navyše, akékoľvek zmeny v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľov spomenuté vyššie alebo interpretácia takých právnych predpisov súdmi alebo orgánmi verejnej moci by mohli zhoršiť schopnosť Emitenta ponúkať určité produkty a služby alebo vynucovať dodržiavanie určitých zmluvných dojednaní, obmedziť Emitentov čistý príjem z poplatkov a mať negatívny vplyv na výsledky jeho činnosti.
Emitent musí dodržiavať vnútroštátne a medzinárodné pravidlá a predpisy týkajúce boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, korupcii a financovaniu terorizmu.
Tieto pravidlá a nariadenia sa v posledných rokoch stali prísnejšími a v budúcnosti možno budú ešte viac sprísnené a prísnejšie presadzované.
Výrazne sa zvýšila aj intenzita činností v oblasti presadzovania práva zo strany zahraničných orgánov dohľadu, ktoré často vykonávajú svoju jurisdikciu na cezhraničnom základe.
Dodržiavanie týchto pravidiel a nariadení znamená pre banky a iné finančné inštitúcie značnú finančnú záťaž a vedie k závažným technickým problémom.
Akékoľvek porušenie alebo podozrenie z porušenia týchto alebo podobných pravidiel Emitentom môže mať pre Emitenta vážne právne, menové a reputačné dôsledky vrátane sankcií uložených NBS.
Mohlo by to preto mať podstatný nepriaznivý dopad na podnikanie, prevádzkové výsledky ako aj finančnú situáciu, likviditu, vlastné zdroje, vyhliadky a reputáciu Emitenta.
Napriek tomu, že si Emitent nie je vedomý akýchkoľvek správnych, súdnych alebo arbitrážnych konaní, ktoré by mohli mať významný vplyv na jeho finančnú situáciu alebo jeho ziskovosť, nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti sa nestane účastníkom sporov či konaní, ktoré by mohli mať nepriaznivý dopad na jeho hospodárske výsledky.
Právny poriadok Slovenskej republiky podlieha výrazným zmenám.
V mnohých prípadoch sa výklad a právne predpisy naćalej neustále menia, čo môže viesť k tomu, že existujúce právne predpisy sa uplatňujú nekonzistentne alebo svojvoľne a zavádzajú sa nové právne predpisy.
Právna infraštruktúra a vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike je menej vyvinutá v porovnaní s niektorými západoeurópskymi krajinami.
V niektorých prípadoch nie je možné dosiahnuť súdnu nápravu v rámci vymáhania zmluvných alebo iných práv včas alebo vôbec.
Nedostatok právnej istoty alebo neschopnosť dosiahnuť efektívnu zákonnú nápravu včas, resp. vôbec, môžu mať podstatný nepriaznivý dopad na obchodné aktivity, prevádzkové výsledky alebo finančné postavenie Emitenta.
Investori by si mali byť takisto vedomí toho, že v Slovenskej republike je menej sudcov, ktorí sa špecializujú na komplexné záležitosti, ako sú investície do cenných papierov, v porovnaní s počtom sudcov v západoeurópskych krajinách.
Preto môžu byť spory pred súdmi v Slovenskej republike predmetom prieťahov a možno sa nebudú viesť spôsobom podobným spôsobu vo vyspelejších právnych systémoch, a tak môžu viest’ k prieťahom v konaní alebo stratám z investícií.
Emitent podlieha komplexnej daňovej regulácii, ktorá je v niektorých prípadoch účinná iba krátko, je často menená, dopĺňaná a rozdielne vykonávaná.
Neefektívny výber daní môže mať za následok neustále zavádzanie nových daní v snahe zvýšiť daňové príjmy.
Preto existuje riziko, že Emitent môže podliehať svojvoľnému a jednostranne nevýhodnému zdaneniu.
Navyše v mnohých prípadoch je zavedenie právnych alebo daňových opatrení založené na politických alebo protekcionistických dôvodoch a je zamerané predovšetkým na finančné inštitúcie.
Riziká súvisiace s vývojom a uplatňovaním právneho poriadku a daňových predpisov môžu mať podstatný nepriaznivý dopad na finančnú situáciu a výsledky hospodárenia Emitenta a na jeho schopnosť plniť záväzky z Dlhopisov.
Slovenské konkurzné konania často trvajú niekoľko rokov, pokým sa vyriešia, a úroveň vymoženia pre veriteľov je v porovnaní so zvyškom Európskej únie relatívne nízka.
Emitent preto nemôže zabezpečiť, aby jeho práva veriteľa v konkurznom konaní postačovali na to, aby mohol úspešne zinkasovať sumy, ktoré mu dlhujú jeho dlžníci.
Okrem toho sa náklady na súdne spory Emitenta súvisiace s konkurzným konaním jeho dlžníkov alebo protistrán môžu podstatne zvýšiť v dôsledku akýchkoľvek novo prijatých a neotestovaných postupov a možných zmien v predpisoch.
Proces vymáhania zábezpeky v Slovenskej republike je pomerne nákladný a môže trvať niekoľko rokov.
V dôsledku toho je možné, že Emitent nebude môcť za vynaloženia primeraných nákladov včas, alebo vôbec vymôcť zábezpeku zabezpečujúcu úvery a iné úvery poskytnuté Emitentom vrátane hypotekárnych úverov.
Mohlo by to preto mať podstatný nepriaznivý dopad na podnikanie, prevádzkové výsledky, finančnú situáciu, likviditu, vlastné zdroje, vyhliadky a reputáciu Emitenta.  Operačné riziko možno definovať ako riziko straty spôsobenej nevhodnými alebo zle nastavenými internými procesmi, ľućmi a systémami alebo vonkajšími udalosťami.
Operačné riziko zahŕňa právne riziko a compliance riziko, modelové riziko, riziko IKT a riziko finančného vykazovania; strategické a reputačné riziko nie sú zahrnuté.
Emitent definoval rámec pre riadenie operačných rizík, ktorý pozostáva z nasledujúcich fáz:  identifikácia, ktorá zahŕňa činnosti zisťovania, zhromažćovania a klasifikácie kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií týkajúcich sa operačných rizík;  meranie a hodnotenie, ktoré zahŕňa definíciu expozície voči operačným rizikám Skupiny emitenta, vykonávané na základe informácií zhromaždených vo fáze „identifikácie“;  monitorovanie a kontrola, ktorá zahŕňa dohľad nad profilmi operačného rizika (vrátane IKT a kybernetického rizika) a expozíciami voči príslušným stratám prostredníctvom aktívneho riadenia rizík vykonávaného prostredníctvom podpory vykazovania;  riadenie (alebo zmierňovanie), ktoré zahŕňa činnosti zamerané na riadenie operačných rizík, ktoré sa vykonávajú pôsobením na významné rizikové faktory alebo ich prevodom prostredníctvom použitia poistného krytia alebo iných nástrojov; a  komunikácia, ktorá zahŕňa informačné toky súvisiace s riadením operačných rizík medzi niekoľkými zainteresovanými osobami, s cieľom monitorovať postup a získať primerané znalosti o vystavení týmto rizikám.
Aj keć Emitent neustále dohliada na svoje vlastné operačné riziká, môžu sa vyskytnúť určité neočakávané udalosti a/alebo udalosti mimo kontroly Emitenta (vrátane tých, ktoré sú uvedené vyššie ako príklad a bez obmedzenia), s možnými negatívnymi účinkami na podnikanie a ekonomickú a/alebo finančnú situáciu Emitenta, ako aj jeho povesť.
Nižšie sú uvedené rizikové faktory, ktoré by mohli byť podstatné pre Dlhopisy a posúdenie trhových rizík s nimi spojených.
Nie je možné zaručiť, že okrem rizikových faktorov popísaných nižšie neexistujú aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na Dlhopisy a s nimi spojené riziká.
Rizikové faktory spojené s Dlhopismi boli rozdelené do týchto kategórií:  Rizikové faktory týkajúce sa slovenského právneho rámca pre kryté dlhopisy;  Rizikové faktory týkajúce sa ustanovení a obmedzení Podmienok;  Rizikové faktory súvisiace s ustanoveniami Dlhopisov o vyplatení výnosu;  Právne a regulačné rizikové faktory; a  Rizikové faktory spojené s obchodovaním Dlhopisov.
Súčasťou krycieho súboru pokrývajúceho záväzky Emitenta z Dlhopisov budú najmä hypotekárne úvery zabezpečené riadne zriadeným záložným právom v prvom poradí k založenej nehnuteľnosti (ćalej len Hypotekárne úvery) v prospech Emitenta a určité náhradné aktíva, ako napríklad peniaze a cenné papiere.
Všetky aktíva, ktoré sú súčasťou krycieho súboru musia spĺňať príslušné požiadavky alebo kritéria stanovené v Zákone o bankách.
Aby bol Hypotekárny úver vhodný na zahrnutie do krycieho súboru, musí spĺňať príslušné požiadavky vrátane, okrem iného, pomeru výšky Hypotekárneho úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti (v angličtine: the loan-to-value limit) podľa ktorého nesplatená istina príslušného Hypotekárneho úveru nepresiahne 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti s výnimkami v obmedzenom rozsahu.
Taktiež sa vyžaduje, aby Emitent pravidelne prehodnocoval hodnotu založených nehnuteľností a celková hodnota aktív krycieho súboru musí byť vždy aspoň 105 % hodnoty krytých záväzkov, pričom Emitent je povinný v zmysle zákona vypočítavať ukazovateľ krytia k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.
Všetky založené nehnuteľnosti sa nachádzajú na území Slovenskej republiky.
Hodnota založených nehnuteľností ako aj hodnota hypotekárnych úverov, ktoré sú súčasťou krycieho súboru môže klesnúť v priebehu času, najmä v prípade všeobecného poklesu hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky.
V takýchto prípadoch sa môže stať hodnota Hypotekárnych úverov nedostatočnou na úplné pokrytie vydaných a nesplatených Dlhopisov napriek príslušnej zákonnej ochrane a zákonným požiadavkám uvedeným v § 67 a nasl.
Zákona o bankách.
Pokiaľ bude Emitent solventný a bude prevádzkovať svoje podnikanie, bude mať povinnosť doplniť do krycieho súboru dodatočné kvalifikované aktíva tak, aby požadovaný ukazovateľ krytia zostal zachovaný.
Ale v prípade konkurzu, nútenej správy alebo obdobnej situácie, kedy bude schopnosť Emitenta generovať ćalšie kvalifikované aktíva obmedzená, hodnota aktív v krycom súbore môže poklesnúť pod požadovanú úroveň a nemusí tak postačovať na plné krytie všetkých krytých záväzkov, vrátane tých z Dlhopisov.
Je tiež potrebné upozorniť, že v dôsledku premeny hypotekárnych záložných listov vydaných Emitentom pred 1. januárom 2018 (ćalej len HZL) ako je opísané v článku 7 nižšie s názvom „Opis rámca slovenských krytých dlhopisov“, jediný spoločný krycí súbor slúži aj na krytie všetkých záväzkov Emitenta z týchto skôr vydaných hypotekárnych záložných listov.
Nároky Majiteľov dlhopisov z Dlhopisov sú čo do poradia uspokojenia rovnocenné (pari passu) s nárokmi skôr vydaných HZL a všetci investori budú mať rovnaké prednostné právo na uspokojenie vo vzťahu k celému kryciemu súboru.
Napokon tiež platí, že akýkoľvek podstatný celkový pokles hodnoty nehnuteľností na území Slovenskej republiky by mohol nepriaznivo ovplyvniť Emitentove prevádzkové výsledky, finančný stav, obchodné plány v budúcnosti a jeho schopnosť plniť si svoje záväzky vyplývajúce z Dlhopisov a hodnotu krycieho súboru.
V prípade konkurzu alebo nútenej správy Emitenta správca konkurznej podstaty alebo nútený správca (ćalej každý ako Správca) Emitenta prevezme správu Programu krytých dlhopisov a krycieho súboru (ćalej len program krytých dlhopisov), tak ako je definovaný v Zákone o bankách a netreba si ho pomýliť s Programom podľa tohto Základného prospektu).
Program krytých dlhopisov, ako je definovaný v Zákone o bankách, zahŕňa vo všeobecnosti všetky aktíva krycieho súboru, ako aj všetky záväzky vyplývajúce z Dlhopisov, všetky HZL vydané Emitentom v minulosti, akékoľvek iné kryté dlhopisy vydané Emitentom a ostatné kryté záväzky, ako napríklad zabezpečovacie deriváty (ak existujú) a súvisiace administratívne zmluvy a funkcie.
Správca bude povinný zhodnotiť, či správa programu nespôsobí celkové zníženie miery uspokojenia Majiteľov dlhopisov.
Ak Správca dospeje k záveru, že správa programu môže mať za následok zníženie miery uspokojenia Majiteľov dlhopisov, bude mať povinnosť oznámiť NBS svoj zámer previesť program alebo jeho časť na jednu alebo viac bánk so sídlom v Slovenskej republike a pokúsiť sa o takýto prevod.
V dôsledku tohto oznámenia sa splatnosť Dlhopisov upraví v súlade s § 67 ods. 10 a 11 Zákona o bankách (tzv. soft bullet extension) takto:   počas prvého mesiaca po doručení oznámenia o prevode NBS sa dátumy splatnosti nebudú upravovať,   od prvého dňa druhého mesiaca až do posledného dňa dvanásteho mesiaca po doručení návrhu na prevod NBS sa akýkoľvek dátum splatnosti istiny na základe Dlhopisov spadajúcich do tohto obdobia predĺži o 12 mesiacov a   ak Správca požaduje predĺženie obdobia na vykonanie prevodu, dátum splatnosti istiny podľa akýchkoľvek Dlhopisov v období nasledujúcich 12 mesiacov bude predĺžený o ćalších 12 mesiacov.
To isté platí pre konečné dátumy splatnosti, ktoré už boli predĺžené počas prvého predlžovacieho obdobia.
Platby úrokov a ostatné podmienky Dlhopisov nebudú ovplyvnené, ale Majitelia dlhopisov nebudú nijak inak kompenzovaní a ani nebudú mať žiadne právne nároky z dôvodu posunu splatnosti Dlhopisov.
Predĺženie splatností v takomto prípade bude účinné odo dňa doručenia oznámenia o prevode programu zo strany správcu na NBS a nebude podliehať ćalšiemu povoleniu alebo súhlasu NBS.
Ak sa prevod neuskutoční, odložená istina sa stane splatná v posledný deň predlžovacieho obdobia.
Treba poznamenať, že predĺženie konečných dátumov splatnosti sa nevzťahuje na splatnosti HZL vydaných pred 1. januárom 2018.
Ak dátum splatnosti ktorejkoľvek tranže HZL nastane počas obdobia na vykonanie prevodu, Správca bude povinný zaplatiť istinu majiteľom HZL podľa pôvodného plánu.
Prevod samotného programu bude podliehať predchádzajúcemu schváleniu NBS.
Ak sa uskutoční takýto prevod, totožnosť Emitenta Dlhopisov sa zmení na banku, ktorá je nadobúdateľom, t. j. dlžníkom podľa Dlhopisov sa stane iná banka so sídlom v Slovenskej republike.
Toto nemá vplyv na podmienky samotných Dlhopisov, ale úverová bonita nového emitenta sa môže líšiť od úverovej bonity Emitenta.
Podľa § 55 ods. 10 Zákona o bankách a § 195a ods. 7 Zákona o konkurze sa na platnosť a účinnosť prevodu programu alebo jeho časti v prípade konkurzu alebo nútenej správy nevyžaduje súhlas Majiteľov dlhopisov.
V súlade s podmienkami Dlhopisov a v súlade s prevládajúcou trhovou praxou pre vydávanie dlhopisov slovenskými úverovými inštitúciami na domácom slovenskom trhu nespôsobí neplnenie záväzkov Emitenta z Dlhopisov predčasnú splatnosť záväzkov Emitenta voči Majiteľom dlhopisov ani nevznikne nárok Majiteľov dlhopisov požadovať predčasné splatenie Dlhopisov.
V prípade neplnenia platobných povinností Emitenta budú mať Majitelia dlhopisov právo žalovať Emitenta o úhradu a budú mať tiež prospech z práva na samostatné uspokojenie z majetku v krycom súbore v prípadnom exekučnom konaní.
Majiteľ dlhopisov však nebude mať právo požadovať predčasné splatenie celej čiastky istiny.
Neplnenie Emitenta tiež spôsobí zvolanie schôdze Majiteľov dlhopisov, neexistuje však spoločný zástupca Majiteľov dlhopisov a každý Majiteľ dlhopisov bude musieť vo všeobecnosti vymáhať svoje práva voči Emitentovi individuálne.
Návratnosť investície do Dlhopisov môže byť nižšia ako očakávaná v prípade, ak Majiteľ dlhopisu tieto predá pred ich konečnou splatnosťou.
V Konečných podmienkach každej emisie Dlhopisov bude ustanovené, či má Majiteľ dlhopisov právo na predčasné splatenie Dlhopisov alebo či Emitent môže za predpokladu výskytu určitých špecifických udalostí definovaných v Konečných podmienkach emisie Dlhopisov tieto predčasne splatiť.
Majitelia dlhopisov môžu byť tiež vystavení riziku, že zdroje získané z predčasného splatenia Dlhopisov nebudú schopní opätovne investovať takým spôsobom, aby získali rovnaký výnos aký mali z investície do Dlhopisov.
V Konečných podmienkach uvedený celkový objem emisie predstavuje maximálny objem danej emisie Dlhopisov, pričom skutočne umiestnený objem emisie môže byť nižší, prípadne sa môže počas existencie emisie Dlhopisov meniť, a to až do dátumu jej splatnosti.
Celkový objem emisie je podmienený dopytom po týchto Dlhopisoch, prípadných spätných nákupoch Dlhopisov Emitentom či ich predčasnej splatnosti.
Z predpokladaného celkového objemu emisie preto nemožno vyvodzovať akékoľvek závery týkajúce sa likvidity Dlhopisov na sekundárnom trhu.
Všetky výpočty a platby Majiteľom dlhopisov z Dlhopisov bude vykonávať Emitent.
Za tieto úlohy nebude zodpovedný žiadny nezávislý výpočtový agent ani správca platieb.
Všetky administratívne úlohy súvisiace s Programom a Dlhopismi bude plniť výlučne Emitent.
Je to v súlade s prevládajúcou trhovou praxou pre vydávanie dlhopisov slovenskými úverovými inštitúciami na domácom slovenskom trhu a Emitent prijal opatrenia na zvládnutie možných konfliktov záujmov v súlade s platným nariadením, investori by si však mali uvedomiť, že sa nemôžu spoliehať na nestranných agentov – tretie osoby.
Podrobné postupy a požiadavky na platby z Dlhopisov sú uvedené v Podmienke 9 Podmienok s názvom „Platobné podmienky“.
Majitelia dlhopisov sú vystavení riziku, že Emitent nie je obmedzený vo vydávaní ćalších dlhových cenných papierov ani výške dlhu, ktorý mu môže vniknúť alebo ktorý môže zabezpečiť.
Emitent tiež nie je povinný osobitne informovať Majiteľov dlhopisov o emitovaní, vzniku alebo zabezpečení ćalšieho dlhu (s výnimkou zverejňovania pravidelných finančných správ).
Emitovanie, vznik alebo zabezpečenie ćalšieho dlhu môže mať negatívny dopad na trhovú cenu Dlhopisov a Emitentovu schopnosť splniť všetky záväzky vyplývajúce mu z vydaných Dlhopisov a môže znížiť sumu, ktorú by boli Majitelia dlhopisov schopní získať v prípade konkurzu Emitenta.
Zhoršenie finančnej situácie Emitenta môže mať na Majiteľov dlhopisov výrazný negatívny dopad, vrátane prerušenia vyplácania úrokových výnosov alebo zníženia sumy istiny Dlhopisov a v prípade likvidácie Emitenta aj stratu celej investície.
Riziko spočíva v poklese trhovej ceny takýchto Dlhopisov v dôsledku zmeny úrokových sadzieb.
Nominálna úroková sadzba Dlhopisov s pevnou úrokovou sadzbou je po dobu existencie Dlhopisov pevná, no aktuálna úroková sadzba na kapitálovom trhu sa mení.
So zmenou trhovej úrokovej sadzby sa tiež mení trhová cena Dlhopisov s pevnou úrokovou sadzbou, ale v opačnom smere.
Ak sa trhová úroková sadzba zvýši, trhová cena Dlhopisov s pevnou úrokovou sadzbou sa spravidla zníži na úroveň, kedy sa výnos takýchto Dlhopisov približne rovná trhovej úrokovej sadzbe.
Ak sa trhová úroková sadzba naopak zníži, trhová cena Dlhopisov s pevnou úrokovou sadzbou sa spravidla zvýši na úroveň, kedy sa výnos takýchto Dlhopisov približne rovná trhovej úrokovej sadzbe.
Majitelia dlhopisov sú vystavení riziku, že cena takýchto Dlhopisov klesne ako výsledok zmeny úrokových sadzieb, pričom ceny takýchto Dlhopisov sú viac volatilné ako ceny Dlhopisov s pevnou úrokovou sadzbou a môžu výraznejšie reagovať na zmeny trhových úrokových sadzieb v porovnaní s Dlhopismi s obdobnou splatnosťou nesúcimi úrok.Predstavuje riziko kolísania úrokovej sadzby, v dôsledku čoho nie je možné vopred stanoviť výnos týchto Dlhopisov a investori sú tak vystavení riziku neistého úrokového príjmu. Úrok Dlhopisov s pohyblivým úrokom bude súvisieť s indexmi referenčných hodnôt (na účely tohto rizikového faktoru každý z nich jednotlivo Referenčná hodnota a spoločne Referenčné hodnoty), napr. medzibanková úroková referenčná sadzba v eurách (Euro Interbank Offered Rate)  , londýnska medzibanková úroková referenčná sadzba , pražská medzibanková úroková referenčná sadzba   alebo iná Referenčná hodnota.
EURIBOR, LIBOR, PRIBOR a iné Referenčné sadzby podliehajú usmerneniam zo strany vnútroštátnych, medzinárodných a iných regulačných orgánov, pričom vznikajú návrhy ich reformy.
Niektoré z týchto reforiem sú už účinné, zatiaľ čo ostatné sa ešte len budú implementovať.
Tieto reformy môžu spôsobiť, že sa príslušné Referenčné sadzby budú správať inak ako v minulosti, resp. budú mať iné dôsledky, ktoré nemožno predvídať.
Akýkoľvek takýto dôsledok by mohol mať podstatný nepriaznivý dopad na akékoľvek Dlhopisy spojené s Referenčnou sadzbou.
Hlavným právnym predpisom v danej oblasti je nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) 596/2014 (ćalej len Nariadenie o referenčných hodnotách).
Nariadenie o referenčných hodnotách je účinné od 1. januára 2018.
V zásade sa vzťahuje na správcov a v určitých aspektoch aj na prispievateľov a regulovaných používateľov Referenčných hodnôt v EÚ a okrem iného:   budú musieť mať správcovia Referenčných hodnôt udelené povolenie (alebo ak nemajú sídlo v EÚ, budú musieť splniť požiadavky týkajúce sa rovnosti, uznania a schválenia) a budú musieť dodržať rozsiahle požiadavky súvisiace so správou Referenčných hodnôt, a   zabráni tomu, aby sa používali Referenčné hodnoty správcov bez udeleného povolenia.
Rozsah Nariadenia o referenčných hodnotách je široký a okrem tzv. indexov kritických referenčných hodnôt sa takisto môže potenciálne vzťahovať na   mnohé úrokové indexy, ak na nich niektoré finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, odkazujú, alebo na   systematické internalizátory (alebo v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o ich prijatie na obchodovanie na obchodnom mieste), finančné zmluvy a investičné fondy.
Nariadenie o referenčných hodnotách môže mať významný dopad na Dlhopisy spojené s Referenčnou hodnotou alebo indexom považovaným za Referenčnú hodnotu, najmä ak sa zmení metodika alebo iné podmienky referenčnej hodnoty s cieľom splniť požiadavky Nariadenia referenčných hodnotách.
Takéto zmeny by okrem iného mohli mať za následok zníženie, zvýšenie alebo iné ovplyvnenie volatility zverejnenej sadzby alebo úrovne Referenčnej hodnoty.
Správcovia Referenčných hodnôt môžu zverejniť a dodržiavať chybové pravidlá (ćalej len Chybové pravidlá), ktoré stanovujú, ako títo správcovia Referenčnej hodnoty budú riešiť chyby, ktoré môžu vzniknúť pri stanovenom postupe určenia príslušnej Referenčnej hodnoty.
Tieto Chybové pravidlá môžu obsahovať podstatné prahové hodnoty, čo znamená, že nesprávne stanovená Referenčná hodnota nebude upravená v prípade, že nebude porušená príslušná podstatná prahová hodnota.
Okrem toho sa v Chybových pravidlách môže rozlišovať medzi chybami, ktoré sa zistia pri kontrolách nad ich dodržiavaním ešte pred časom uzávierky stanoveným v príslušných Chybových pravidlách na opravu príslušnej Referenčnej hodnoty, a chyby, ktoré sa zistia až po čase závierky.
V prípade, že sa chyba zistí pred príslušným časom závierky, chybné pravidlá môžu umožniť správcovi Referenčnej hodnoty, aby príslušnú Referenčnú hodnotu opravil.
V dôsledku akejkoľvek takejto opravy môže dôjsť k zníženiu Referenčnej hodnoty oproti tej, ktorá bola pôvodne stanovená.
Ak by Referenčná hodnota zanikla alebo by inak nebola k dispozícii, úroková sadzba pre Dlhopisy s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktoré sú spojené s takouto Referenčnou hodnotou, bude na príslušné obdobie určená postupom podľa článku 7.10 Podmienok.
Akýkoľvek takýto postup by mohol mať podstatný nepriaznivý dopad na hodnotu a návratnosť takýchto Dlhopisov.
Investori by mali konzultovať s vlastnými nezávislými poradcami a robiť vlastné posúdenie potenciálnych rizík vyplývajúcich z reforiem, skúmaní a udeľovania licencií v rámci Nariadenia o referenčných hodnotách pri prijímaní akýchkoľvek investičných rozhodnutí týkajúcich sa Dlhopisov spojených s Referenčnou hodnotou.
Dlhopisy nie sú kryté žiadnym zákonným systémom ochrany.
Okrem toho pre Dlhopisy neexistuje dobrovoľný systém ochrany vkladov.
V prípade platobnej neschopnosti Emitenta sa teda investori do Dlhopisov nemôžu spoliehať na to, že im akékoľvek (zákonné alebo dobrovoľné) ochranné systémy nahradia stratu kapitálu investovaného do Dlhopisov, a môžu stratiť celú svoju investíciu.
V súlade s § 180a Zákona o konkurze, ktorým bol do slovenského právneho poriadku transponovaný článok 108 BRRD, sa v prípade konkurzu Emitenta výťažok zo speňaženia majetku, ktorý tvorí všeobecnú konkurznú podstatu, primárne použije na uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov v tomto poradí:  pohľadávky fondu ochrany vkladov, vrátane tých, ktoré sú v rozsahu náhrad vyplatených vkladateľom podľa § 11 ods. 1 zákona 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, v znení neskorších predpisov (ćalej len Zákon o ochrane vkladov) alebo v rozsahu prostriedkov poskytnutých na riešenie krízovej situácie podľa § 13 ods. 4 písm. g) Zákona o ochrane vkladov; a  pohľadávky z chránených vkladov fyzických osôb a malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia podľa § 11 ods. 4 Zákona o ochrane vkladov.
Uvedené riziko sa týka všetkých veriteľov nezabezpečených pohľadávok a tiež častí pohľadávok, ktoré neboli plne uspokojené z prípadného zabezpečenia.
Majitelia dlhopisov by si preto mali byť vedomí toho, že v prípade konkurzu Emitenta, a v rozsahu, v akom sa program krytých dlhopisov neprevedie a nároky Majiteľov budú kompenzované z výťažku z predaja krycieho súboru iba čiastočne, ich zostávajúce pohľadávky z Dlhopisov budú podriadené vyššie uvedeným pohľadávkam z chránených vkladov.
Podľa Zákona o konkurze akákoľvek pohľadávka Emitenta, ktorej veriteľom je alebo kedykoľvek počas jeho existencie bola osoba, ktorá je alebo bola spriaznenou osobou Emitenta podľa § 9 Zákona o konkurze (ćalej len Spriaznená pohľadávka)   bude v konkurze na majetok Emitenta vedenom v Slovenskej republike automaticky na základe zákona podriadená všetkým ostatným nepodriadeným pohľadávkam Emitenta a takáto Spriaznená pohľadávka nebude uspokojená skôr ako budú uspokojené všetky ostatné nepodriadené pohľadávky Emitenta voči veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu na majetok Emitenta;   v konkurze Emitenta nemôže byť uspokojený rovnakým alebo lepším spôsobom ako akákoľvek iná nepodriadená pohľadávka Emitenta voči veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do reštrukturalizácie Emitenta.
Definícia „spriaznenej osoby“ je široká a bude zahŕňať okrem iného akcionárov s priamym alebo nepriamym podielom v hodnote najmenej 5 %, dcérske spoločnosti, v ktorých má Emitent priamy alebo nepriamy podiel v hodnote aspoň 5 % a pridružené spoločnosti prepojené s Emitentom prostredníctvom priameho alebo nepriameho podielu v hodnote aspoň 5 %.
V súvislosti s krytými dlhopismi sa v § 95 ods. 5 Zákona o konkurze špecificky uvádza, že podriadenosť sa nevzťahuje na veriteľa, ktorý nie je prepojený s Emitentom ani s osobou, od ktorej nadobudol pohľadávku z krytých dlhopisov.
To znamená, že Majiteľ dlhopisu, ktorý nie je prepojený s Emitentom a nekúpil Dlhopis od jeho spriaznenej osoby, by sa nemal považovať za veriteľa Spriaznenej pohľadávky.
Vzhľadom na to, že pravidlo podriadenosti sa uplatňuje iba v prípade rozdelenia veriteľom z likvidácie konkurznej podstaty (t. j. krycí súbor v prípade Dlhopisov), riziko podriadenosti pravdepodobne nebude mať významný vplyv na veriteľov Spriaznených pohľadávok z Dlhopisov, s výnimkou prípadu likvidácie krycieho súboru po tom, ako sa správcovi konkurznej podstaty nepodarilo previesť celý program krytých dlhopisov Emitenta na inú slovenskú banku podľa § 195a Zákona o konkurze.
Ak však dôjde k takejto likvidácii, veritelia Spriaznených pohľadávok a prepojených s Emitentom s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať prednostné práva na kompenzáciu z výnosov z predaja majetku v krycom súbore a budú dostávať náhradu (ak existuje) až po tom, ako dostanú náhradu všetci ostatní všeobecní nezabezpečení veritelia Emitenta. Žiadne ustanovenie Zákona o konkurze nebráni Majiteľovi dlhopisu kedykoľvek previesť Dlhopisy na nespriaznenú osobu.
Investičné aktivity niektorých investorov môžu byť upravené osobitnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a môžu byť pod dohľadom či kontrolou príslušných orgánov verejnej moci.
Každý potenciálny investor do Dlhopisov by sa mal obrátiť na svojho odborného poradcu, aby určil, či a do akej miery sú Dlhopisy prípustnou investíciou z hľadiska charakteru investora a do akej miery sa na neho vzťahujú obmedzenia na vlastnú kúpu alebo založenie Dlhopisu.
V prípade, že potenciálny investor do Dlhopisov je finančnou inštitúciou, mal by zvážiť aj pravidlá týkajúce sa rizikovo vážených aktív a ostatné súvisiace pravidlá a opatrenia.
Návratnosť investície do Dlhopisov ovplyvňuje daňový režim platný v krajine sídla Emitenta, investora či v krajine, kde dochádza k prevodu cenného papiera.
Potenciálny investor by mal taktiež vykonať vlastné posúdenie výšky a druhu poplatkov, ktoré mu budú účtované v súvislosti s nadobudnutím, držbou alebo predajom Dlhopisov (napr. poplatok za vedenie a správu účtu cenných papierov).
Emitent bude platiť istinu a úroky z Dlhopisov v mene emisie.
Predstavuje to určité riziká súvisiace s menovou konverziou, ak sú finančné aktivity investora denominované hlavne v inej mene alebo menovej jednotke (ćalej len Mena investora) ako je mena emisie.
Patrí sem aj riziko podstatnej zmeny výmenných kurzov (vrátane zmien vyplývajúcich z devalvácie eura alebo revalvácie meny emisie) a riziko, že orgány, ktoré majú právomoc nad Menou investora, môžu uložiť alebo zmeniť kurzové kontroly.
Zhodnotenie Meny investora voči mene emisie by znížilo   výnos z Dlhopisov v ekvivalente Meny investora,   hodnotu ekvivalentu Meny investora pokiaľ ide o splatnú istinu z Dlhopisov, a   trhovú hodnotu Dlhopisov v ekvivalente Meny investora.
Vládne a menové orgány môžu (a niektoré tak už v minulosti urobili) zaviesť kurzové kontroly, ktoré by mohli mať nepriaznivý dopad na príslušný výmenný kurz.
V dôsledku toho by investori mohli dostať nižšie výnosy z Dlhopisov, ako očakávali, alebo aj žiadne výnosy, alebo nižšiu istinu, ako očakávali, alebo aj žiadnu istinu.
Výplaty výnosov alebo istiny Dlhopisov v prospech Majiteľov dlhopisov, ktorí   nespĺňajú daňové certifikácie, resp. požiadavky na identifikáciu (vrátane uvedenia informácie o vzdaní sa uplatňovania akýchkoľvek zákonov, ktoré zakazujú poskytovanie takýchto informácií daňovým úradom) alebo   sú finančnými inštitúciami, ktoré nespĺňajú zákon USA o daňovom súlade zahraničných účtov (U.S.
Foreign Account Tax Compliance Act), resp. akýchkoľvek medzištátnych dohôd (vrátane tej medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými) , môžu byť predmetom zrážkovej dane vo výške 30 %.
Emitent nebude povinný vykonávať žiadne ćalšie platby v súvislosti s takýmito čiastkami zadržanými alebo zrazenými Emitentom alebo iným platobným agentom.
Dlhopisy nemusia mať v čase vydania zriadený obchodný trh a nikdy sa ani nemusí rozvinúť.
Ak sa trh rozvinie, nemusí byť veľmi likvidný.
Investori teda nemusia byť schopní predať svoje Dlhopisy ľahko alebo za ceny, ktoré im zabezpečia výnos porovnateľný s podobnými investíciami, pre ktoré existuje rozvinutý sekundárny trh.
Je možné, že na nelikvidnom trhu nebude môcť investor kedykoľvek predať svoje Dlhopisy za spravodlivé trhové ceny.
Možnosť predať Dlhopisy môže byť dodatočne obmedzená z dôvodov špecifických pre danú krajinu.
Emitent ćalej nemôže garantovať cenu, za ktorú sa budú dať Dlhopisy na sekundárnom trhu kúpiť, respektíve predať.
Cenu ovplyvňujú aktuálne trhové podmienky a preto sa v priebehu obchodovania mení.
Historický vývoj cien Dlhopisov nemôže byť považovaný za ukazovateľ budúceho vývoja cien.
Majitelia dlhopisov sú tak vystavení riziku nepriaznivého vývoja trhových cien nimi vlastnených Dlhopisov, čo sa môže prejaviť v prípade, ak sa ich rozhodnú predať pred ich konečnou splatnosťou.
V prípade, ak sa Majiteľ dlhopisu rozhodne držať Dlhopisy do ich konečnej splatnosti, menovitá hodnota a výnos bude vyplatený v zmysle Konečných podmienok emisie.
Existuje tiež riziko, že obchodovanie s Dlhopismi na príslušnej burze môže byť z výnimočných ekonomických, regulačných alebo technických dôvodov pozastavené, prerušené alebo ukončené, a to aj bez akéhokoľvek zavinenia či vplyvu Emitenta.
Dlhopisy nesú riziko kreditnej marže Emitenta, ktorá sa môže počas životnosti Dlhopisov zvýšiť, čo má za následok pokles trhovej ceny Dlhopisov.
Hlavné faktory vplývajúce na kreditnú maržu sú okrem iného najmä bonita a rating Emitenta, pravdepodobnosť zlyhania Emitenta a zostatková splatnosť Dlhopisov.
Celková ekonomická situácia, likvidita trhu, všeobecná úroveň úrokových sadzieb, celkový ekonomický vývoj a mena, v ktorej sú Dlhopisy denominované, sú rovnako faktory s pozitívnym alebo negatívnym vplyvom na riziko kreditnej marže Emitenta a potenciálni investori do Dlhopisov by všetky tieto faktory mali zvážiť.
Dlhopisy neobsahujú protiinflačnú doložku a reálna hodnota investície do Dlhopisov môže klesať zároveň s tým, ako inflácia znižuje hodnotu meny.
Inflácia tiež spôsobuje pokles reálneho výnosu z Dlhopisov.
Ak výška inflácie prekročí výšku nominálnych výnosov z Dlhopisov, hodnota reálnych výnosov z Dlhopisov bude negatívna.
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky dosahovala priemerná ročná miera inflácie v apríli 2020 hodnotu 2,9 %.
Existuje riziko, že systém vysporiadania Centrálneho depozitára cenných papierov SR alebo nadväzujúce evidencie medzinárodných centrálnych depozitárov ako sú Euroclear alebo Clearstream, prípadne prepojenia medzi nimi, sa stanú z technických alebo regulačných príčin nefunkčné, napríklad aj v prípade zmeny právnych predpisov alebo vnútorných postupov depozitárov.
Na takúto udalosť nemá Emitent žiaden vplyv, avšak problémy s vysporiadaním alebo obmedzenie možnosti držať Dlhopisy prostredníctvom medzinárodných centrálnych depozitárov môžu mať negatívny vplyv na cenu Dlhopisov a môžu tiež spôsobiť, že nedôjde k majetkovému vysporiadaniu obchodov s Dlhopismi.
Majitelia dlhopisov sú v prípade predaja Dlhopisov vystavení riziku zmeny trhovej ceny Dlhopisov.
Historický vývoj cien Dlhopisov nemôže byť považovaný za ukazovateľ budúceho vývoja cien ktorýchkoľvek Dlhopisov.
Vývoj trhových cien Dlhopisov závisí od rozličných faktorov, ako napríklad zmeny trhových úrokových sadzieb, politiky centrálnych bánk, celkového ekonomického vývoja, úrovne inflácie, zmeny v spôsobe zdaňovania alebo nedostatok alebo prebytok dopytu pre príslušné Dlhopisy.
Majitelia dlhopisov sú tak vystavení riziku nepriaznivého vývoja trhových cien nimi vlastnených Dlhopisov, čo sa môže prejaviť v prípade, ak sa ich rozhodnú predať pred ich konečnou splatnosťou.
Majitelia dlhopisov si musia byť vedomí, že Dlhopisy môžu byť vydané za vyššiu cenu ako je cena porovnateľných Dlhopisov na sekundárnom trhu, čo môže zvýšiť vplyv nepriaznivého vývoja trhových cien.
V prípade, ak sa Majiteľ dlhopisu rozhodne držať Dlhopisy do ich konečnej splatnosti, čiastka istiny bude splatená v hodnote, ktorá je uvedená v príslušných Konečných podmienkach.
Akýkoľvek rating Dlhopisov nemusí primerane odrážať všetky riziká investovania do Dlhopisov.
Rating môže byť tiež pozastavený, znížený alebo odobratý.
Takéto pozastavenie, zníženie alebo odobratie môže mať nepriaznivý dopad na trhovú hodnotu a obchodnú cenu Dlhopisov.
Rating nie je odporúčaním na kúpu, predaj alebo držbu cenných papierov a ratingová agentúra ho môže kedykoľvek upraviť alebo odobrať.