Investícia do Dlhopisov zahŕňa určité riziká vrátané tých ktoré sú zmienené v tomto Základnom prospekte.
Emitent upozorňuje na skutočnosť že v prípade záujmu o investíciu do jednotlivých emisií Dlhopisov ktoré môžu byť v rámci Programu vydané je nevyhnutné aby potenciálni investori pred uskutočnením rozhodnutia investovať do Dlhopisov uskutočnili vlastné investičné rozhodnutie po starostlivom zvážení nasledovných rizikových faktorov a ostatných investičných úvah rovnako ako aj na základe informácií uvedených v celom tomto Základnom prospekte a v jednotlivých Konečných podmienkach Súhrnoch a Dodatkoch ktoré budú vyhotovené v budúcnosti počas platnosti tohto Základného prospektu ako aj informácií v dokumentoch na ktoré Základný prospekt odkazuje v kapitole „Zoznam použitých krížových odkazov“ a ich neskoršom doplnení Dodatkom.
Výskyt niektorých z uvedených rizík je ovplyvnený vývojom nepredvídateľných udalostí pričom nie je možné určiť či tieto udalosti nastanú prípadne aká je pravdepodobnosť výskytu týchto udalostí.
Zmienené riziká by v prípade ich výskytu mali významný vplyv na finančné výsledky Emitenta a jeho schopnosť plniť si svoje záväzky z Dlhopisov.
Nasledujúci prehľad rizík nemôže byť posudzovaný ako konečný a Emitent nedáva žiadnu záruku že okrem uvedených rizikových faktorov neexistujú aj ćalšie ktoré by mali vplyv na Emitenta prípadne na ním emitované Dlhopisy.
Preto budúci investori by mali urobiť svoje vlastné nezávislé ohodnotenie všetkých rizikových faktorov a zvážiť všetky ostatné časti tohto dokumentu. Účelom tejto časti dokumentu nie je zoradenie rizík podľa dôležitosti alebo pravdepodobnosti ich výskytu.
Na schopnosť Emitenta splniť si svoje záväzky z Dlhopisov môžu vplývať nižšie uvedené rizikové faktory.
Vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky predurčuje toto hospodárstvo k veľkej senzitívnosti na vývoj vonkajšieho prostredia.
V prípade priaznivého globálneho vývoja prináša otvorenosť veľký rastový potenciál na druhej strane však tento vzťah platí aj opačne.
Zahraničný dopyt sa tak stáva rozhodujúcim faktorom výkonnosti domácej ekonomiky v ktorej Emitent pôsobí.
Európska ekonomika ostatné obdobie stabilne napredovala.
Dĺžke nepretržitej ekonomickej expanzie eurozóny dosiahla historické maximum.
Slovenská ekonomika medzitým dosahovala solídnu rastovú dynamiku nad potenciálom.
K rastu výraznejšie prispela aj domáca spotreba a investície.
Slovenská ekonomika tak v pokrízovom období v raste výraznejšie prekonáva priemer eurozóny aj Európskej únie.
Pozitívne možno hodnotiť aj fakt že počas ostatných rokov klesal slovenský fiškálny deficit.
V roku č.017 klesol deficit verejných financií na vôbec najnižšiu úroveň v novodobej histórii Slovenska.
Odhliadnuc o úrokové náklady na dlh Slovensko vôbec po prvý krát dosiahlo takzvaný primárny prebytok vo výške 04% HDP.
Tento výsledok sa podarilo dosiahnuť vćaka výraznému navýšeniu daňových príjmov podporenému rastovou fázou ekonomického cyklu.
Solídny rast ekonomiky sa v ostatných rokoch výraznejšie pretavil aj do tvorby pracovných miest.
Ich počet vzrástol na nové historické maximum.
Miera nezamestnanosti klesla citeľne pod priemer eurozóny na novodobé minimum. Čo sa týka finančných trhov skôr ako ekonomické fundamenty ich smerovanie určuje menová politika ktorá je stále extrémne uvoľnená.
S oživením globálneho rastu a inflácie sa do horizontu očakávaní ale dostalo jej sprísňovanie.
Otázka miery a načasovania normalizácie menovej politiky je zdrojom určitej neistoty.
Dlhodobý postoj ECB ale jasne deklaruje ochotu menovej autority podporiť spoločnú ekonomiku eurozóny všetkými dostupnými prostriedkami.
Kritickým faktorom ćalšieho vývoja úrokových sadzieb bude očakávané ukončenie prebiehajúceho programu kvantitatívneho uvoľňovania čo predstavuje významný rizikový faktor predikcií úrokových sadzieb najmä na dlhej strane úrokovej krivky.
Citlivé opustenie extrémne uvoľnenej menovej politiky bez negatívneho vplyvu na globálny rast a infláciu je veľkou výzvou.
Na druhej strane pridlhé zotrvanie extrémne uvoľnenej menovej politiky stavia naproti inflačnému cieľu otázku finančnej stability v eurozóne.
Jedným z popredných kritérií úspešného rastu ekonomiky Európy je jednoznačne aj politická stabilita a stabilita systému eurozóny ako takej.
Aktuálne riziká bankového podnikania sú v takomto prostredí spojené najmä s týmito udalosťami: Rast slovenskej ekonomiky bude aj naćalej závislý od ekonomík našich hlavných obchodných partnerov.
Vzhľadom na tradičné zameranie bankového sektora na Slovensku (vrátane VÚB a.s.) na poskytovanie služieb pre obyvateľstvo ostáva dôležitým faktorom práve vývoj na pracovnom trhu.
Prípadná politická nestabilita eurozóny môže zvrátiť naštartované oživenie spoločnej ekonomiky s negatívnym dopadom na domáci pracovný trh.
To sa môže prejaviť v otočení slušne rastúcich trendoch vkladov aj úverov ako aj vo zvýšenej miere nesplácaných úverov a tým negatívne ovplyvniť finančnú výkonnosť Banky.
Riziko opätovnej eskalácie fiškálnej krízy niektorých periférnych krajín stále pretrváva.
Ukončenie programu nákupu aktív v eurozóne zrejme povedie k rastu výnosovej krivky čo zvýši náklady na refinancovanie dlhu.
To môže viesť k zhoršeniu fiškálnej pozície zraniteľných krajín rastu volatility na finančných trhoch a v krajnom prípade narušiť stabilitu bankového sektora v EÚ.
Dynamicky rastúca regulácia bankového systému spolu s jeho dodatočným špeciálnym zdanením zvyšuje náklady sektoru. Ćalšie sprísňovanie tohto trendu tak rovnako môže negatívne ovplyvniť finančnú výkonnosť Banky.
Dlh domácností ostatné roky prudko vzrástol.
V dynamike jeho rast prekonal okolité štáty zatiaľ čo dobiehanie ekonomiky k európskemu priemeru stagnovalo.
Dlh voči príjmom obyvateľstva tak prudko stúpol no jeho výška je stále komfortne pod priemerom eurozóny na hranici tých najzdravších krajín eurozóny.
Jeho prípadný ćalší dynamický rast ale môže zhoršiť finančnú pozíciu domácnosti a ich schopnosť v budúcnosti reagovať na prípadne oslabenie ekonomického cyklu.
Okrem uvedených ekonomických a politických rizík vyplývajúcich z doterajšieho vývoja ekonomiky Slovenska a z predpokladov jej budúceho vývoja je Emitent pri svojej podnikateľskej činnosti vystavený predovšetkým úverovému operačnému a trhovému riziku.
V záujme ich minimalizácie Emitent uplatňuje rôzne kontrolné mechanizmy vnútrobankové postupy a interné opatrenia. Činnosť Banky podlieha dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska a Emitent musí dodržiavať aj pravidlá týkajúce sa kapitálovej primeranosti a obozretného podnikania.
Napriek tomu nie je vylúčené že v budúcnosti sa môžu vyskytnúť aj ćalšie riziká.
Z aktuálneho stavu na finančnom trhu ako aj stavu v Slovenskej republike ako celku sú zrejmé možné riziká ktoré by mohli byť podstatné pre Dlhopisy a posúdenie trhových rizík s nimi spojených avšak Emitent nevie posúdiť vplyv ani intenzitu vplyvu týchto rizík.
Emitent nemôže dať žiadnu záruku že okrem uvedených rizík sa nevyskytnú aj iné faktory ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na Dlhopisy a trhové riziká s nimi spojené.
Vystavenie Emitenta kreditnému riziku riziku likvidity úrokovej miery či operačnému riziku vyvstáva z bežnej podnikateľskej činnosti s ohľadom na predmet podnikania Emitenta.
Kreditné riziko je riziko neplnenia záväzkov zo strany Emitenta.
Sektor bankových a finančných služieb môže byť negatívne poznačený množstvom faktorov ako sú napríklad všeobecné trhové podmienky výkonnosť finančných trhov úrovne úrokových sadzieb výkyvy kurzov legislatívne zmeny ako aj zmeny regulácie zo strany centrálnych bánk.
Zhoršenie situácie na trhu môže negatívne ovplyvniť dopyt po Emitentom poskytovaných produktoch a službách.
Negatívny vývoj týchto faktorov môže taktiež ohroziť schopnosť klientov uhrádzať svoje záväzky čo by mohlo mať negatívny dopad na Emitenta a potenciálne by to mohlo predstavovať riziko neplnenia si svojich záväzkov.
Riziko likvidity riziko neschopnosti Emitenta splniť svoje záväzky riadne a včas.
V záujme obmedzenia tohto rizika sa Emitent usiluje o vyváženosť v splatnosti aktív a pasív.
Podstatná časť financovania Emitenta pochádza z vkladov spotrebiteľov ktorých značná časť je splatná na požiadanie.
Fluktuácia týchto vkladov je mimo kontroly Emitenta a Emitent preto nie je schopný poskytnúť záruku že nenastane značný odliv vkladov v priebehu krátkeho časového úseku čo by mohlo mať negatívny dopad na likviditu Emitenta. Úrokové riziko vzniká v dôsledku nesúladu medzi aktívami a pasívami citlivými na úrokové sadzby.
Ide predovšetkým o riziko zmeny úrokovej sadzby jej volatilitu a zmenu tvaru výnosovej krivky.
Operačné riziko predstavuje riziko vzniku straty spôsobené nevhodnými alebo zle nastavenými internými procesmi zlyhaním ľudského faktora ako aj pôsobením vonkajších udalostí.
Operačné riziko taktiež zahŕňa riziko straty z porušenia právnych predpisov zmluvnej zodpovednosti alebo iných súdnych sporov či správnych konaní.
Emitent v záujme zníženia vyššie spomenutých rizík využíva viacero nástrojov ktorými kontroluje kvalitu svojich aktív finančných operácií a obchodov ktoré sú vykonávané.
Pracovné procesy na eliminovanie týchto rizík sú implementované pod dohľadom vnútornej kontroly.
Všetky aktivity ktoré Emitent vykonáva sú pravidelne monitorované a kontrolované Národnou bankou Slovenska.
Hospodárenie Emitenta a jeho výsledky môžu byť nepriaznivo ovplyvnené aj externými faktormi ktoré sú mimo vplyvu Emitenta.
Sem patrí napríklad zmena ekonomických podmienok fázy ekonomického cyklu volatilita na finančných trhoch či nárast konkurencie v sektore finančných služieb.
Majoritným akcionárom Emitenta je Intesa Holding International S.A., Luxemburg – podnikanie majoritného akcionára a trhy na ktorých tento akcionár pôsobí môže mať na Emitenta podstatný nepriaznivý dopad.
Emitenta a jeho schopnosť plniť si svoje záväzky okrem vyššie uvedených rizík môžu ovplyvňovať aj riziká vyplývajúce zo zmeny legislatívy a postavenia Emitenta na slovenskom bankovom trhu.
Legislatívne zmeny – nie je možné vylúčiť že prípadné legislatívne zmeny v oblasti slovenského finančného trhu nebudú mať výrazný negatívny vplyv na hospodárske výsledky Emitenta nakoľko väčšina jeho príjmov je generovaná v Slovenskej republike.
Regulatórne požiadavky posledná globálna finančná kríza viedla k nárastu regulácie na národnej ako aj medzinárodnej úrovni s cieľom prijať nové a prísnejšie presadzovať už existujúce predpisy pre finančný sektor v ktorom Emitent pôsobí.
Táto regulácia by mohla ovplyvniť finančný sektor a nové požiadavky a zmeny v oblasti primeranosti kapitálu likvidity či pákového efektu by mohli viesť k zvýšeniu požiadaviek na kapitál a likviditu.
Na úrovni Európskej únie bolo prijatých viacero predpisov pre európsky bankový sektor.
Významným dokumentom je regulácia CRR/CRD IV (Capital requirements regulation and directive) ktorým sa preberajú štandardy Basel III.
Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č.014/59/EÚ (Bank Recovery and Resolution Directive).
Podstatný dopad na bankový sektor má aj stresové testovanie Európskej centrálnej banky ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 2014.
Tieto a ostatné prípadne nové regulatórne požiadavky ktoré by mohli byť uplatňované v budúcnosti by mohli vyústiť do požiadaviek na Emitenta navýšiť kapitál čo môže zvýšiť finančné náklady Emitenta a mať dopad na jeho ziskovosť.
Konkurencia na trhu v Slovenskej republike – Emitent čelí konkurencii iných bankových subjektov ponúkajúcich obdobné služby ako Emitent.
V prípade že by sa Emitentovi nedarilo úspešne čeliť tejto konkurencii môže to mať negatívny dopad na výsledky jeho činnosti.
Rating Emitenta – k dátumu vyhotovenia tohto Prospektu rating Emitenta pridelený ratingovou agentúrou Moody's neznamená že udelený rating vyjadruje úplne všetky riziká a teda že nemôže nastať situácia ktorá by viedla k stratám Emitenta a následne k negatívnemu dopadu na hospodárske výsledky Emitenta prípadne na jeho schopnosť plniť si záväzky vyplývajúce z Dlhopisov.
Ratingové ohodnotenie Emitenta predstavuje názor ratingovej agentúry na bonitu Emitenta.
Nemožno ho považovať za odporúčanie kúpiť držať alebo predať Dlhopisy alebo akékoľvek iné cenné papiere emitované Emitentom.
Rating Emitenta môže ratingová agentúra znížiť prerušiť alebo odobrať čo by mohlo mať za následok obmedzenie prístupu k zdrojom financovania Emitenta a následne k vyšším refinančným nákladom.
Všeobecne negatívne zmeny lokálnych aj medzinárodných ekonomických podmienok inflácia spotreba obyvateľstva a podnikovej sféry ekonomický cyklus nezamestnanosť obmedzené úverové možnosti a ćalšie faktory ktoré investor ani Emitent nie je schopný ovplyvniť môžu mať negatívny vplyv na hospodárenie Emitenta, hodnotu investičného portfólia ako aj trhovú hodnotu cenných papierov vydaných Emitentom.
Potenciálny investor by mal zodpovedne zvážiť investíciu do Emitentom vydaných Dlhopisov.
Najmä je potrebné aby 1) mal dostatok znalostí a skúseností urobiť zmysluplné ohodnotenie Dlhopisov posúdenie výhod a rizík investovania do Dlhopisov a informácií obsiahnutých v Základnom prospekte alebo tých na ktoré Základný prospekt alebo jeho relevantný Dodatok odkazuje; 2) mal dostatok informácií týkajúcich sa investície ako aj schopnosť zhodnotiť ju v kontexte svojej finančnej situácie a vplyvu tejto investície na jeho už existujúce portfólio; 3) mal dostatok finančných prostriedkov aby bol schopný zvládnuť prípadný negatívny vývoj rizikových faktorov týkajúcich sa Emitenta alebo Dlhopisov; 4) plne porozumel podmienkam emisie, poznal relevantné finančné ukazovatele a ich možný vývoj spolu s vývojom finančných trhov; 5) bol schopný zhodnotiť možné scenáre vývoja ekonomiky úrokových sadzieb a ostatných faktorov ktoré môžu ovplyvniť jeho investíciu a schopnosť niesť príslušné riziká.
Riziko možného konfliktu záujmov – Emitent môže použiť všetky alebo časť prostriedkov získaných predajom Dlhopisov na zabezpečovacie transakcie ktoré by za normálnych okolností nemali mať významný vplyv na hodnotu Dlhopisov avšak Emitent nemôže dať žiadnu záruku že takýto vplyv nebudú mať.
Emitent môže v súvislosti s Dlhopismi vykonávať aj iné funkcie ako napríklad výpočtový agent čo mu umožňuje uskutočniť výpočty vo vzťahu k Dlhopisom (napríklad výpočet výnosu ktorý má byť vyplatený) ktoré sú pre majiteľov Dlhopisov záväzné.
Pre zamestnancov finančných inštitúcií ako je Emitent je zvyčajné že pri uskutočňovaní obchodov vo vlastnom mene podliehajú zákonom týkajúcich sa cenných papierov a rovnako zákonným alebo interným „compliance“ štandardom týkajúcich sa obchodov na vlastný účet a zneužitia trhu.
Zamestnanci a prepojené osoby sa môžu zúčastniť ponuky cenných papierov Emitenta.
Pri investícii do Dlhopisov zamestnanci môžu dostať zľavu oproti trhovej cene.
Predajcovia Emitenta môžu byť motivovaní predať Dlhopisy s ohľadom na ich motivačné odmeny (závislé od úspešného predaja) vždy však len v súlade so zákonmi týkajúcimi sa cenných papierov a podnikania bánk súvisiacich s takýmito motivačnými odmenami.
Napriek opatreniam prijatých Emitentom na zabezpečenie súladu s platnou legislatívou a internými procedúrami môže uvedené konanie spôsobiť konflikt záujmov s povinnosťami voči majiteľom Dlhopisom. Členovia predstavenstva alebo dozornej rady Emitenta môžu byť zároveň členmi štatutárnych alebo dozorných orgánov v iných spoločnostiach vrátane klientov alebo investorov Emitenta a/alebo skupiny Intesa Sanpaolo ktoré môžu priamo alebo nepriamo s Emitentom súťažiť.
V prípade uzatvárania obchodov s takýmito spoločnosťami je možné tieto osoby vystaviť riziku konfliktu záujmov ktoré by mohli mať významný nepriaznivý dopad na podnikanie Emitenta jeho finančnú situáciu alebo výsledky transakcií.
Rozdiel medzi Dlhopisom a bankovým vkladom je najmä z hľadiska: 1) výnosu – investícia do Dlhopisov je s predpokladom zhodnocovania finančných prostriedkov na dlhšie obdobie v porovnaní s bankovým vkladom, s čím môže byť spojený aj vyšší výnos Dlhopisu v rámci primárneho trhu.
Cena Dlhopisu na sekundárnom trhu sa nedá predvídať naproti tomu úrok na bankovom vklade a podmienky jeho výplaty sú klientom vopred jasne zadefinované a tak majiteľ bankového vkladu vie, aký je jeho výnos z bankového vkladu; 2) rizík – s Dlhopismi sú spojené najmä riziká popísané v tejto podkapitole „2.3.
Riziká spojené s Dlhopismi“.
Rizikovosť bankového vkladu je úzko spojená najmä s rizikami týkajúcimi sa Emitenta; 3) likvidity – klient banky majiteľ bankového vkladu, môže kedykoľvek pred jeho splatnosťou požiadať banku o predčasné splatenie svojho vkladu a banka je povinná mu tento vklad vyplatiť za podmienok stanovených v zmluve o vkladovom produkte alebo vo všeobecných obchodných podmienkach.
Naopak likvidita Dlhopisu na sekundárom trhu je nepredvídateľná a Emitent nemôže dať záruku že majiteľ Dlhopisu bude schopný svoj Dlhopis kedykoľvek predať.
Pokiaľ sa Emitent v emisných/konečných podmienkach emisie Dlhopisov nezaviazal k ich predčasnému splateniu nie je povinný na požiadanie majiteľa Dlhopisu tento mu predčasne splatiť; 4) ochrany investora vyplývajúcej zo systému ochrany vkladov – bankový vklad patrí pod systém ochrany vkladov, Dlhopis to tohto systému zaradený nie je.
Nízka likvidita sekundárneho trhu súčasnú situáciu na kapitálovom trhu v Slovenskej republike charakterizuje pretrvávajúca nízka likvidita.
V prípade že Emitent požiada BCPB o prijatie emisie Dlhopisov na jej regulovaný trh, nemôže dať záruku že s Dlhopismi sa bude aktívne obchodovať respektíve bude po týchto Dlhopisoch na trhu dopyt prípadne že po začatí obchodovania takýto stav pretrvá.
Negarantovaná cena Dlhopisov na sekundárnom trhu Emitent nemôže garantovať cenu za ktorú sa budú dať tieto Dlhopisy na sekundárnom trhu kúpiť respektíve predať.
Cenu ovplyvňujú aktuálne trhové podmienky a preto sa v priebehu obchodovania mení.
Historický vývoj cien Dlhopisov nemôže byť považovaný za ukazovateľ budúceho vývoja cien Dlhopisov.
Majitelia Dlhopisov sú tak vystavení riziku nepriaznivého vývoja trhových cien nimi vlastnených Dlhopisov čo sa môže prejaviť v prípade ak sa ich rozhodnú predať pred ich splatnosťou.
V prípade ak sa majiteľ rozhodne držať Dlhopisy do ich konečnej splatnosti menovitá hodnota a výnos bude vyplatený v zmysle konečných podmienok emisie. Úrokové riziko na hodnotu Dlhopisov vplýva zmena úrokových sadzieb ktoré reagujú na ekonomické politické či trhové očakávania.
Kreditné riziko hodnota Dlhopisov sa môže meniť v závislosti od trhového vnímania úverovej bonity Emitenta.
Riziko kreditnej marže – Dlhopisy nesú riziko kreditnej marže Emitenta ktorá sa môže počas životnosti Dlhopisov zvýšiť čo má za následok pokles ceny Dlhopisov.
Hlavné faktory vplývajúce na kreditnú maržu sú okrem iného najmä rating Emitenta a jeho úverová bonita pravdepodobnosť zlyhania Emitenta zostatková splatnosť Dlhopisov.
Celková ekonomická situácia likvidita trhu úroveň úrokových sadzieb sú rovnako faktory s pozitívnym alebo negatívnym vplyvom na riziko kreditnej marže Emitenta a potenciálni investori do Dlhopisov by všetky tieto faktory mali zvážiť.
Vplyv inflácie výška záväzku Emitenta splatiť dlh v určitej mene má z dôvodu zvýšenej inflácie tejto meny nižšiu reálnu hodnotu ako v čase investície.
Vplyv regulácie vzťahujúcej sa na investičné aktivity niektorých investorov – každý potenciálny investor do Dlhopisov by sa mal obrátiť na svojho odborného poradcu aby určil či a do akej miery sú Dlhopisy pre neho prípustnou investíciou z hľadiska charakteru investora a do akej miery sa na neho vzťahujú obmedzenia nakoľko investičné aktivity niektorých investorov môžu byť upravené osobitnými predpismi a môžu byť pod dohľadom či kontrolou príslušných orgánov verejnej moci.
Vplyv daní a poplatkov návratnosť investície do Dlhopisov ovplyvňuje daňový režim platný v krajine sídla Emitenta investora či krajine kde dochádza k prevodu cenného papiera.
Potenciálny investor by sa mal taktiež oboznámiť s výškou a druhmi poplatkov ktoré mu budú účtované v súvislosti s nadobudnutím držbou prípade s predajom Dlhopisov (napr. poplatok za vedenie a správu majetkového účtu).
Právny režim Dlhopisy sú vydané v súlade s právnym poriadkom platným v Slovenskej republike v čase ich vydania.
Zmena právnych predpisov počas životnosti Dlhopisov môže mať vplyv na ich hodnotu respektíve na návratnosť investície.
Riziko predčasného splatenia Dlhopisov – návratnosť investície do Dlhopisov môže byť nižšia ako očakávaná v prípade ak majiteľ Dlhopisov tieto predá pred ich konečnou splatnosťou.
V Konečných podmienkach každej emisie Dlhopisov bude ustanovené či má ich majiteľ právo na predčasné splatenie Dlhopisov alebo či Emitent môže za predpokladu výskytu určitej špecifickej udalosti definovanej v Konečných podmienkach emisie Dlhopisov tieto predčasne splatiť.
Majitelia Dlhopisov môžu byť tiež vystavení riziku že zdroje získané z predčasného splatenia Dlhopisov nebudú schopní opätovne investovať takým spôsobom aby získali rovnaký výnos aký mali z investície do Dlhopisov.
Riziko Dlhopisov s fixnou úrokovou sadzbou – riziko spojené s fixne úročenými Dlhopismi spočíva v poklese ceny Dlhopisov v dôsledku zmeny úrokových sadzieb.
Nominálna úroková sadzba Dlhopisov je po dobu existencie Dlhopisov fixná no aktuálna úroková sadzba na kapitálovom trhu sa mení.
Zmena tejto trhovej úrokovej sadzby tak vplýva na hodnotu Dlhopisov ale v opačnom smere teda ak sa trhová úroková sadzba zvýši hodnota Dlhopisov spravidla klesne na úroveň kedy sa výnos takéhoto Dlhopisu približne rovná trhovej úrokovej sadzbe.
Ak sa trhová úroková sadzba naopak zníži hodnota Dlhopisov sa spravidla zvýši na úroveň kedy výnos Dlhopisu sa približne rovná trhovej úrokovej sadzbe.
Riziko Dlhopisov s pohyblivou úrokovou sadzbou – riziko spojené s Dlhopismi úročenými pohyblivou úrokovou sadzbou je spojené s rizikom kolísania úrokovej sadzby v dôsledku čoho nie je možné vopred stanoviť výnos týchto Dlhopisov a investori sú tak vystavení riziku neistého úrokového príjmu. Úrok Dlhopisov s pohyblivým úrokom bude súvisieť s indexmi referenčných hodnôt (na účely tohto rizikového faktoru každý z nich jednotlivo „Referenčná sadzba“ a spoločne „Referenčné sadzby“) napr. medzibanková úroková referenčná sadzba v eurách (Euro Interbank Offered Rate) („EURIBOR“) londýnska medzibanková úroková referenčná sadzba („LIBOR“) pražská medzibanková úroková referenčná sadzba („PRIBOR“) alebo iná „Referenčná sadzba“.
EURIBOR, LIBOR, PRIBOR a iné Referenčné sadzby podliehajú usmerneniam zo strany vnútroštátnych medzinárodných a iných regulačných orgánov pričom vznikajú návrhy ich reformy.
Niektoré z týchto reforiem sú už účinné zatiaľ čo ostatné sa ešte len budú implementovať.
Tieto reformy môžu spôsobiť že sa príslušné Referenčné sadzby budú správať inak ako v minulosti resp. budú mať iné dôsledky ktoré nemožno predvídať.
Akýkoľvek takýto dôsledok by mohol mať podstatný nepriaznivý vplyv na akékoľvek Dlhopisy spojené s Referenčnou sadzbou.
Medzi najdôležitejšie medzinárodné návrhy reforiem Referenčných hodnôt patria:   Zásady pre vykazovanie cien ropy agentúrami (Principles for Oil Price Reporting Agencies) (október č.01č.) a Zásady pre finančné referenčné sadzby (Principles for Financial Benchmarks) (júl č.01ň) vydané asociáciou IOSCO (International Organization of Securities Commissions);   Zásady postupu pre stanovenie referenčnej hodnoty (Principles for the benchmarksetting process) od Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ćalej len „ESMA“) a Európskej bankovej asociácie (jún č.01ň) a   Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č.016/1011 z 8. júna č.016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a č.014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/č.014 („Nariadenie o referenčných hodnotách“).
Okrem vyššie uvedených návrhov existuje množstvo ćalších návrhov podnetov a šetrení ktoré môžu mať vplyv na Referenčné sadzby.
Nariadenie o referenčných hodnotách je účinné od 1.1.č.018.
V zásade sa vzťahuje na „správcov“ a v určitých aspektoch aj na „prispievateľov“ a regulovaných „používateľov“ Referenčných hodnôt v EÚ a okrem iného:  budú musieť mať správcovia Referenčných hodnôt udelené povolenie (alebo ak nemajú sídlo v EÚ budú musieť splniť požiadavky týkajúce sa rovnosti uznania a schválenia) a budú musieť dodržať rozsiahle požiadavky súvisiace so správou Referenčných sadzieb a   zabráni tomu aby sa používali Referenčné sadzby správcov bez udeleného povolenia.
Rozsah Nariadenia o referenčných hodnotách je široký a okrem tzv. indexov „kritických referenčných hodnôt“ sa takisto môže potenciálne vzťahovať na   mnohé úrokové indexy ak na nich niektoré finančné nástroje s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste odkazujú alebo na   „systematické internalizátory“ (alebo v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o ich prijatie na obchodovanie na obchodnom mieste) finančné zmluvy a investičné fondy.
Nariadenie o referenčných hodnotách môže mať významný dopad na Dlhopisy spojené s Referenčnou sadzbou alebo indexom považovaným za Referenčnú sadzbu najmä ak sa zmení metodika alebo iné podmienky Referenčnej sadzby s cieľom splniť požiadavky Nariadenia o referenčných hodnotách.
Takéto zmeny by okrem iného mohli mať za následok zníženie zvýšenie alebo iné ovplyvnenie volatility zverejnenej sadzby alebo úrovne Referenčnej sadzby.
Akékoľvek zmeny Referenčnej sadzby vyplývajúce z Nariadenia o referenčných hodnotách alebo iných podnetov by mohli mať podstatný nepriaznivý vplyv na náklady na refinancovanie Referenčnej sadzby alebo na náklady a riziká správy alebo inej účasti na stanovení Referenčnej sadzby a dodržiavaní akýchkoľvek týchto predpisov alebo požiadaviek.
Tieto faktory môžu mať taký účinok že odradia účastníkov trhu aby naćalej spravovali alebo sa podieľali na niektorých Referenčných sadzbách môžu viesť k zmenám pravidiel a metodík používaných pri niektorých Referenčných sadzbách a môžu viesť k zániku niektorých Referenčných sadzieb.
Každá z uvedených zmien alebo akýchkoľvek následných zmien v dôsledku medzinárodných vnútroštátnych alebo iných návrhov na reformu alebo iných iniciatív alebo zistení by mohla mať významný nepriaznivý vplyv na hodnotu a návratnosť všetkých Dlhopisov spojených s Referenčnou sadzbou.
I keć je neisté či a v akom rozsahu by mohla mať ktorákoľvek z vyššie uvedených zmien a/alebo akýchkoľvek ćalších zmien v správe alebo spôsobe stanovovania Referenčnej sadzby vplyv na hodnotu akýchkoľvek Dlhopisov ktorých úrok je spojený s príslušnou Referenčnou sadzbou investori by si mali uvedomiť že:  akákoľvek zmena príslušnej Referenčnej sadzby môže mať vplyv na hodnotu zverejnenej sadzby pričom môže byť nižšia a/alebo sa môže viac meniť než by tomu bolo v inom prípade   ak sa príslušná úroková sadzba Dlhopisov vypočítava s odkazom na sadzbu alebo obsah ktorá/ý už neexistuje táto úroková sadzba bude potom stanovená na základe núdzových ustanovení Dlhopisov čo môže spôsobiť že úrok bude nižší než by bol v inom prípade   metodológia alebo iné podmienky príslušnej Referenčnej sadzby sa môžu zmeniť a tieto zmeny by mohli znamenať zníženie alebo zvýšenie sadzby alebo miery alebo ovplyvniť volatilitu tejto Referenčnej sadzby a  správca príslušnej Referenčnej sadzby nebude nijako angažovaný v súvislosti s Dlhopismi pričom môže vykonať akékoľvek kroky v súvislosti s príslušnou Referenčnou hodnotou bez ohľadu na ich vplyv na Dlhopisy.
Investorovi teda čelia riziku že akékoľvek zmeny príslušnej Referenčnej sadzby môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na hodnotu Dlhopisov a sumu splatnú v súvislosti s Dlhopismi ktorej úroková sadzba je spojená s Referenčnou sadzbou.
Správcovia Referenčných sadzieb môžu zverejniť a dodržiavať chybové pravidlá („Chybové pravidlá“) ktoré stanovujú ako títo správcovia Referenčnej sadzby budú riešiť chyby ktoré môžu vzniknúť pri stanovenom postupe určenia príslušnej Referenčnej sadzby.
Tieto Chybové pravidlá môžu obsahovať podstatné prahové hodnoty čo znamená že nesprávne stanovená Referenčná sadzba nebude upravená v prípade že nebude porušená príslušná podstatná prahová hodnota.
Okrem toho sa v Chybových pravidlách môže rozlišovať medzi chybami ktoré sa zistia pri kontrolách nad ich dodržiavaním ešte pred časom uzávierky stanoveným v príslušných Chybových pravidlách na opravu príslušnej Referenčnej sadzby a chyby ktoré sa zistia až po čase závierky.
V prípade že sa chyba zistí pred príslušným časom závierky chybné pravidlá môžu umožniť správcovi Referenčnej sadzby aby príslušnú Referenčnú sadzbu opravil.
V dôsledku akejkoľvek takejto opravy môže dôjsť k zníženiu Referenčnej sadzby oproti tej ktorá bola pôvodne stanovená.
Investori by mali konzultovať s vlastnými nezávislými poradcami a robiť vlastné posúdenie potenciálnych rizík vyplývajúcich z reforiem skúmaní a udeľovania licencií v rámci Nariadenia o referenčných hodnotách pri prijímaní akýchkoľvek investičných rozhodnutí týkajúcich sa Dlhopisov spojených s Referenčnou sadzbou.
Riziko Dlhopisov s nulovou úrokovou sadzbou – Dlhopisy s nulovou úrokovou sadzbou nie sú úročené ale sú vydané s diskontom z ich menovitej hodnoty.
Riziko spojené s takýmito Dlhopismi spočíva vo vystavení sa riziku, že cena týchto Dlhopisov klesne ako výsledok zmeny úrokových sadzieb.
Ceny týchto Dlhopisov sú viac volatilné ako ceny Dlhopisov s fixnou úrokovou sadzbou a môžu výraznejšie reagovať na zmeny trhových úrokových sadzieb v porovnaní s Dlhopismi s obdobnou splatnosťou nesúcimi úrok.
Riziko pozastavenia, prerušenia alebo ukončenia obchodovania s Dlhopismi – obchodovanie s Dlhopismi na príslušnej burze cenných papierov môže byť z akýchkoľvek dôvodov pozastavené prerušené alebo ukončené pričom na túto skutočnosť nemá Emitent žiadny vplyv.
Takáto udalosť môže mať negatívy vplyv na cenu Dlhopisov.
Riziko systému vysporiadania – systém vysporiadania sa môže za akýchkoľvek príčin stať nefunkčným pričom Emitent nemá na takúto udalosť žiadny vplyv.
Táto skutočnosť môže mať negatívny vplyv na cenu Dlhopisov a môže spôsobiť že nedôjde k finančnému a majetkovému vysporiadaniu obchodov s Dlhopismi.
Kurzové riziko spočívajúce v denominácii Dlhopisov v inej mene ako je mena, v ktorej sú v prevažnej miere uskutočňované finančné/obchodné aktivity Majiteľa Dlhopisov – mena, v ktorej bude Emitent splácať menovitú hodnotu a vyplácať výnosy z Dlhopisov je uvedená v Konečných podmienkach každej emisie Dlhopisov.
Kurzové riziko pre majiteľa Dlhopisov spočíva vo výraznej zmene výmenného kurzu (vrátane prípadnej devalvácie meny uvedenej v Konečných podmienkach emisie alebo revalvácie meny v ktorej sú uskutočňované aktivity majiteľa Dlhopisov) a riziku spojeného so zavedením opatrení a kontrol týkajúcich sa výmenných kurzov.
Tieto opatrenia a kontroly môžu byť zavedené orgánmi verejnej moci na ktoré nemá Emitent žiadny vplyv a ich pravdepodobnosť výskytu nevie odhadnúť mohli by však spôsobiť že majitelia Dlhopisov ktorých obchodné aktivity sú v prevažnej miere uskutočňované v inej mene ako je mena uvedená v príslušných Konečných podmienkach mohli dostať nižšie/alebo žiadne výnosy z Dlhopisov alebo nižšiu/alebo žiadnu menovitú hodnotu ako očakávajú.
Predpokladaný celkový objem emisie Dlhopisov nemusí byť záväzný – v Konečných podmienkach uvedený celkový objem emisie predstavuje maximálny objem danej emisie Dlhopisov pričom skutočne umiestnený objem emisie môže byť nižší prípadne sa môže počas existencie emisie Dlhopisov meniť a to až do dátumu jej splatnosti.
Celkový objem emisie je podmienený dopytom po týchto Dlhopisoch, prípadných spätných nákupoch Dlhopisov Emitentom či ich predčasnej splatnosti.
Z predpokladaného celkového objemu emisie preto nemožno vyvodzovať akékoľvek závery týkajúce sa likvidity Dlhopisov na sekundárnom trhu.
Riziko použitia úveru alebo pôžičky na financovanie nákupu Dlhopisov – v prípade použitia úveru alebo pôžičky na financovanie nákupu Dlhopisov môže dôjsť k situácii pri ktorej náklady na úver alebo pôžičku prevýšia výnosy z Dlhopisov.
To môže mať za následok predaj Dlhopisov na sekundárnom trhu za nižšiu ako predpokladanú cenu čo môže majiteľovi Dlhopisov spôsobiť stratu. Úver alebo pôžička na financovanie nákupu Dlhopisov môžu značným spôsobom zvýšiť výšku potenciálnej straty.
Majitelia Dlhopisov by nemali predpokladať že budú schopní splatiť úver alebo pôžičku alebo príslušné úroky z nich z výnosov ich investície do Dlhopisov.
Riziko súvisiace s ďalším zadlžovaním Emitenta – majitelia Dlhopisov sú vystavení riziku že Emitent nie je obmedzený vo vydávaní ćalších dlhových cenných papierov ani výške dlhu ktorý mu môže vniknúť alebo ktorý môže zabezpečiť.
Emitent tiež nie je povinný informovať majiteľov Dlhopisov o emitovaní vzniku alebo zabezpečení ćalšieho dlhu.
Emitovanie vznik alebo zabezpečenie ćalšieho dlhu môže mať negatívny dopad na trhovú cenu Dlhopisov a Emitentovu schopnosť splniť všetky záväzky vyplývajúce mu z vydaných Dlhopisov a môže znížiť sumu ktorú by boli majitelia Dlhopisov schopní získať v prípade konkurzu Emitenta.
Zhoršenie finančnej situácie Emitenta môže mať na majiteľov Dlhopisov výrazný negatívny dopad vrátane prerušenia vyplácania úrokových výnosov alebo zníženia menovitej hodnoty Dlhopisov a v prípade likvidácie Emitenta aj stratu celej investície.
Riziko nepredvídateľnej udalosti, tzv. „vis major“ – na hodnotu Dlhopisov môžu mať vplyv rôzne nepredvídateľné udalosti napr. teroristický útok prírodná katastrofa a pod.
Tieto udalosti môžu spôsobiť poruchy na finančných trhoch a pohyb menových kurzov čo môže mať vplyv na hodnotu Dlhopisov.
Negatívny efekt takýchto udalostí by mohol spôsobiť zníženie návratnosti finančných prostriedkov investovaných Emitentom a ohroziť tak jeho schopnosť splatiť všetky splatné sumy vyplývajúce z Dlhopisov.
Hodnota Dlhopisov a akékoľvek príjmy z nich môžu byť ovplyvnené globálnou udalosťou politickej ekonomickej či inej povahy ku ktorej môže dôjsť aj v inej krajine, ako v tej kde sú Dlhopisy vydané a obchodované.
Akékoľvek predpoklady a výhľady týkajúce sa budúceho vývoja Emitenta jeho finančnej situácie okruhu podnikateľskej činnosti alebo postavenia na trhu nemožno interpretovať ako prehlásenie či záväzný prísľub týkajúci sa budúcich udalostí alebo výsledkov nakoľko tieto závisia úplne alebo sčasti na okolnostiach a udalostiach ktoré Emitent nie je schopný ovplyvniť.
Potenciálni investori by mali uskutočniť vlastnú analýzu akýchkoľvek vývojových trendov alebo výhľadov uvedených v tomto Základnom prospekte prípadne uskutočniť ćalšie vlastné prieskumy a svoje investičné rozhodnutie založiť na výsledkoch takýchto analýz a prieskumov.
Informácie v tejto kapitole nie sú vyčerpávajúce a sú uvedené iba ako všeobecné informácie vychádzajúce zo stavu k dátumu vyhotovenia tohto Základného prospektu.
Potenciálni nadobúdatelia Dlhopisov by sa mali spoľahnúť výhradne na vlastnú analýzu faktorov uvedených v tejto kapitole a na svojich vlastných právnych daňových a iných odborných poradcov.